Nezamestnaní opravia dom smútku. Starý je nemoderný, z roku 1964. V obci s takmer 400 obyvateľmi je 54 nezamestnaných, niektorí sú bez práce aj 15 rokov. „Stačí im 1450 korún, majú na svoje pivko, neviem, ako z toho vyžijú."
Starosta sa snaží nájsť obecnú prácu pre všetkých, podľa zákona sú však mladí do 25 rokov nezaopatrenými deťmi, a zapojiť sa nemôžu. Fara zatiaľ prácu neponúkla, kaplánka je mladá, čerstvá absolventka univerzity.
Väčšina nezamestnaných má základné vzdelanie, sú tu však aj vysokoškoláci, väčšinou poľnohospodári. Pracovali, kým neskrachovali družstvá. Najbližšie v Pukanci zamestnáva už len hŕstku ľudí, aj to iba od marca do novembra. Dedina pomaly starne, minulý rok sa narodili dve deti, tento rok sú ohlásené tri.
Na nezamestnaných bude pri práci dohliadať „manažérka" - bývalá vedúca živočíšnej výroby na družstve, plat 8000 jej zaplatí obec z peňazí, ktoré dostane za zamestnanie nezamestnaných od štátu.
Starosta organizoval obecné práce aj minulý rok, vtedy bol „manažérom" 57-ročný Pavol Žarnovičan. Dnes chce podnikať. „Blíži sa môj dôchodok, nemôžem sa už spoliehať na šesťtisíc, chcel by som si tú penziu aspoň málo poupraviť." Podľa neho nie je pravda, že by si staršia generácia zvykla spoliehať sa na štát. „Iba nie sme tak hurá do práce na vlastnú päsť."
Na levickom úrade práce navštevuje Žarnovičan kurz obchodného manažmentu, budúci týždeň ho čaká posledná skúška z účtovníctva, potom požiada o príspevok na samozamestnávanie. Plánuje vyrábať sklo zdobené pieskovaním. Má štyri deti, dve už odišli za prácou do Veľkej Británie, tretí syn sa asi v máji, keď vstúpime do Európskej únie, poberie za nimi.
(haj)
