Židovské múzeum v Berlíne prinieslo Libeskindovi také renomé, že keď newyorské úrady roku 2002 vypísali výberové konanie na návrh prestavby toho, čo zostalo z teroristami zničených dvojčiat, výslovne ho požiadali, aby sa jej zúčastnil. Muž, ktorý celý život strávil prednášaním na univerzite a kreslením modelov považovaných za nerealizovateľné, svoju povesť nesklamal. Porotu okúzlil projektom nazvaným Záhrady života, ktorý zahŕňa mrakodrap vysoký 1776 stop (541 metrov) symbolicky podľa roku vyhlásenia americkej nezávislosti. Na vrchole tejto najvyššej budovy sveta s názvom Veža slobody chce vytvoriť záhradu.

Svetoznámy architekt Daniel Libeskind, autor Veže slobody, ktorá sa začína stavať na mieste, kde sa do 11. septembra 2001 týčili veže newyorských dvojičiek, priletel minulý víkend do Českej republiky. V Prahe chce projektovať novostavbu Múzea Salvadora Dalího.

Smelý investorský a kultúrny nápad sa zrodil v predstavách galeristu Mira Smoláka, jedného z úspešných slovenských podnikateľov, ktorí pôsobia v Prahe.

„Najprv som sa obrátil na českého architekta Martina Roubíka, úspešného účastníka súťaže o nové Egyptské múzeum v Káhire, ale tomu sa nápad zdal až príliš fantastický," hovorí Miro Smolák. „Na moje návrhy nereagoval, a tak som oslovil priamo Libeskinda. Ten záujem mal."

Praha uvidí model múzea 11. mája, v deň Dalího storočnice. Išlo by o tretiu podobnú inštitúciu na svete. Jedno múzeum veľkého surrealistu stojí v španielskom Figuerase, druhé v USA na Floride v mestečku St. Petersburg.

V Prahe sa Daniel Libeskind stretol s manželkou Ninou, ktorá pricestovala z Kanady, on z Hongkongu. Už v lietadle dostal horúčku, takže prvé sobotňajšie stretnutie s mestom na Vltave prepotil v hotelovej izbe. Pracovný program sa však nezmenil. Ešte v sobotu navštívil miesto, kde by sa malo stavať. (Aj keď sa zatiaľ trochu tají, malo by byť na exkluzívnom súkromnom pozemku neďaleko Strahovského kláštora.) V nedeľu popoludní bol v Galérii Miro na Strahove jedným z prvých návštevníkov novootvorenej výstavy sôch Salvadora Dalího a litografií Reného Magritta. Pri exponátoch sa stretol aj s ministrom zahraničných vecí Cyrilom Svobodom, o deň neskôr ho prijal primátor Prahy Pavel Bém. V pondelok popoludní odletel do New Yorku. Ešte pred odletom sa nám s ním podarilo porozprávať cez telefón.

Ako ste spokojný s miestom, kde by malo stáť Dalího múzeum?

„Som nadšený. Je odtiaľ nádherný výhľad na Prahu, sám pozemok je veľmi zaujímavý. Najmä v kontexte panorámy pod Hradčanmi."

Robili ste už niečo pre Prahu?

„Ešte nie a aj preto je to pre mňa veľká výzva. Keď som v Berlíne staval Židovské múzeum, do Prahy sme pravidelne chodili s rodinou nasávať jej čarovnú atmosféru."

Zvyknete hovoriť, že žijete tam, kde máte prácu. Presťahujete sa do Prahy?

„Ak sa projekt bude realizovať, tak to nevylučujem."

S celou rodinou?

„Moja manželka určite, pretože je aj mojou manažérkou. A s nami by určite bola aj naša trinásťročná dcéra. Chlapci sú už dospelí, ale budem rád, keď budú v blízkosti."

Máte už predstavy, ako by malo múzeum vyzerať?

„Už sa čosi v mojej hlave skicuje. Nemal by to byť veľký dom, musí to byť veľmi citlivé, pretože celé mesto je krásne. Budova sa musí prispôsobiť histórii Prahy, ale aj zajtrajšku. Teraz mám tri mesiace na to, aby som dal nápady na papier a do priestorového modelu. Dúfam, že to do jedenásteho mája stihnem."

Čím vás priťahuje Salvador Dalí?

„Koho by nepriťahoval? Jeho provokácie sú povestné, ale Dalí je najmä veľký umelec, ktorý veľmi cieľavedome realizoval svoju fantáziu."

Bude aj vaša fantázia surrealistická?

„Hm, surrealizmus ma v architektúre doteraz nepoznačil, ale ktovie. Dalí je magnet."

Nezapriete v sebe aktívneho muzikanta a často prirovnávate architektúru k hudbe. Ako vyzerajú jej tóny?

„Myslím, že to povedal Goethe, že architektúra je zamrznutá hudba. Viete, keď hráte, komponujete a dirigujete, musí vás to nutne poznačiť. Tóny architektúry? Tie sú rôzne. Asi by ich mal každý tvorca hľadať v sebe."

A čo je dobrá architektúra?

„Architektúra je prejav umeleckej slobody, a preto robím len to, čo si vyberiem. Púšťam sa len do vecí, o ktorých som presvedčený, že ich mám urobiť. V prípade pražského múzea som pocítil veľkú súvislosť medzi Dalím ako svetovým surrealistom a tradíciou českého surrealizmu. Inými slovami, vytváralo to príjemnú melódiu."

Fakty o múzeu Salvadora Dalího v Prahe

* Podľa českých architektov bude odhadovaný rozpočet okolo 400 miliónov českých korún.

* Peniaze na vybudovanie múzea chce Smolák získať od bohatých podnikateľov v Španielsku, Rusku a Českej republike. Renomé Libeskinda by malo zháňanie peňazí uľahčiť.

* Múzeum bude mať impozantné foyer, toalety, zázemie, šatňu pre asi päťsto až tisíc ľudí, ďalej Art shop, kde sa budú predávať reprodukcie, knihy, sošky, suveníry.

* Stála muzeálna expozícia bude mať asi päťsto (na začiatku) až tisíc exponátov vrátane litografií, sôch, kníh a iných trojrozmerných exponátov. Bude tu aj okno s rozmermi trikrát päť metrov - vitráž z farebných skiel podľa návrhu Salvadora Dalího, ktorá sa doposiaľ nikde na svete nerealizovala.

* Veľká výstavná sieň pre súčasné umenie.

* Predpokladá sa ročná návštevnosť okolo pol milióna ľudí.

* Koncertná sieň s javiskom pre asi päťsto ľudí, s možnosťou komorných operných a činoherných predstavení a premietania filmov.

* Pracovná knižnica pre múzeum; veľký depozit.

* Zázemie pre technický personál a administratívne kancelárie.

* Členitá surrealistická reštaurácia pre asi sto ľudí

* Dalího kaviarnička - bar.

* Samostatné apartmány pre ubytovanie umelcov, spoločný veľký ateliér.

Daniel Libeskind - narodil sa v roku 1946 v poľskej Lodži. Žije striedavo v USA a Nemecku. Ako mladík prišiel do New Yorku, kde oslňoval najprv ako klavirista. Pre vybrané publikum hral aj v Carnegie Hall.

Dodnes spomína, že ako mladý klavirista zarábal viac než teraz ako architekt. V dejinách modernej architektúry sa stal predstaviteľom dekonštruktivizmu - názov smeru je odvodený od názvu výstavy Deconstructivist Architecture, ktorá sa konala v roku 1988 v Múzeu moderného umenia v New Yorku. Slávnym sa stal realizáciou novostavby Židovského múzea v Berlíne (1989-1998), ktorého komplikovaný pôdorys vyzerá ako blesk či ako zlomená Dávidova hviezda. Keď sa začalo v New Yorku uvažovať o tom, čo bude stáť na mieste teroristmi zničeného Svetového obchodného centra, mesto ho vyzvalo, aby sa aj on zúčastnil súťaže. Jeho návrh Záhrady života zvíťazil.

„Budovy by mali rozprávať príbeh," hovorí Libeskind. Freedom Tower bude vysoká 1776 stôp (541 metrov) podľa roku vyhlásenia americkej nezávislosti. Súčasťou projektu bude aj Klin svetla (Wedge of Light), ktorý každý rok 11. septembra v čase od 8.46, keď do severnej veže narazilo prvé lietadlo, do 11.28, keď sa zrútila južná veža, bude priamym slnečným svetlom osvetľovať pietne miesto pripomínajúce tragédiu.

FOTO - ČTK, TASR/AP, REUTERS