Vo výtvarnom svete sochára Juraja Čuteka (1957) sa môže stať čokoľvek. Jeho tvorba je totiž návratom do detstva - do rozprávok i detských hier. Pred divákmi defilujú jeho figuratívne sochy.

Povrazolezci, harlekýni, žongléri, ale i zvieratá - to všetko vytvára groteskné panoptikum postáv a pôvabných príbehov. Plastiky parolodí, ponoriek, balónov a vznášadiel zo sveta hrdinov románov Jula Verna vyzerajú, akoby boli funkčné, cítiť z nich radosť výtvarníka z ich prostej existencie, ale aj akúsi nostalgiu z pocitu, že nemohol byť „pri tom".

Sochár vždy obľuboval umelcov, ktorí nevyrástli z detských nohavíc, čo prezentuje v svojej tvorbe. „Teším sa, keď sa moje veci ľuďom páčia," hovorí. „Nepotrebujem ich presviedčať provokatívnym umením. Nemal by som z toho radosť. Naopak, som rád, keď sa ľudia nad nimi zasmejú a zároveň sa ich dotknú tak, aby ich to vnútorne obohacovalo."

Pre Nitru pripravil Juraj Čutek sochársku, kresliarsku i grafickú tvorbu z posledných troch rokov, ale nechýba ani Nostalgický kabinet. Tam sú diela, ktoré vznikli tesne po skončení Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe - teda z polovice osemdesiatych rokov. V kolekcii asi dvadsiatich plastík a rovnakého počtu kresieb a grafík sú aj diela so športovou tematikou, s ktorou by sa Juraj Čutek chcel predstaviť v interiéri slovenského olympijského domu v Aténách.