l po nútenom ukončení svojho angažmánu v prvoligovom Elfsborgu v roku 2001.
Brankár argumentáciu pred súdom postavil na skutočnosti, že ho klub po siedmich rokoch prepustil práve pre chrapľavý hlas, ktorý mu zabraňoval dirigovať spoluhráčov.
„Nemohol som hrať rovnako dobre ako predtým. Keď som sa snažil kričať, nikto ma nepočul. Pre brankára je hlas mimoriadne dôležitý, pretože inak nemôže komunikovať s ostatnými hráčmi," povedal v rozhovore pre agentúru AP.
Tridsaťsedemročný bývalý futbalista svoj súčasný stav považuje za pracovný úraz a na súd sa obrátil po tom, čo mu sociálne úrady odmietli poskytnúť finančnú kompenzáciu. Súd síce rozhodol v jeho prospech, ale štátne úrady sa proti verdiktu odvolali. (čtk)
