Zľava Igor Liba, Dárius Rusnák a Vincent Lukáč. Snímka je z roku 1985, kde sme na majstrovstvách sveta v Prahe vrátili zbornej prehru zo Sarajeva a pod vedením kapitána Rusnáka sme získali titul.
ŠTARTOFOTO - JÁN SÚKUP
„Sovieti mali pred nami veľký rešpekt, báli sa nás. Väčšinu zápasu sme ich tlačili, no nakoniec nám zlato uniklo. Mali sme smolu, brankár Šindel dostal hlúpy gól. Puk odrazený od žŕdky sa mu po chrbte skotúľal do bránky," spomína vtedajšia opora tímu Dárius Rusnák. Pred dvadsiatimi rokmi (19. 2.) prehrali na XIV. zimných olympijských hrách v Sarajeve československí hokejisti rozhodujúci zápas o zlato vo finálovej skupine so ZSSR 0:2.
Najlepší útok na svete
Odborníci celého sveta sa zhodli, že útočná formácia Lukáč - Rusnák - Liba bola v tom čase suverénne najlepšou na svete.
„Určite najkvalitnejšia lajna, v akej som si v živote zahral. Perfektne vyvážená. Vinco Lukáč bol rýchly korčuliar a dôrazný zakončovateľ, Igor Liba poctivo odvádzal čiernu robotu stiahnutého ľavého krídla a vládal ohrozovať aj súperovu bránku. Ja medzi nimi som im rozdával puky." V kádri trénerov Bukača s Neveselým hral aj Dušan Pašek.
Slovenský útok vtedy zatienil aj legendárnu sovietsku supertrojku Makarov - Larionov - Krutov, ktorú podporovali hviezdni obrancovia Fetisov s Kasatonovom. Na striedačke víťaznej zbornej stál Viktor Tichonov. V hale Zetra čs. tím neúnavne podporovala početná skupinka fanúšikov z Československa.
Hrozil predčasný odchod
Veľa nechýbalo a dve strieborné a štyri bronzové medaily by v Sarajeve neoslavovali. Počas sarajevskej olympiády zomrel generálny tajomník komunistickej strany ZSSR Jurij Andropov. Športoví funkcionári krajiny lídra celého socialistického bloku boli blízko k rozhodnutiu, že na smutnú udalosť zareagujú predčasným odchodom z olympijskej dediny.
„Nakoniec sa to skončilo iba minútou ticha. Vtedy Sovieti jasne určovali vývoj aj u nás. Na otvárací ceremoniál sme nastupovali v kožuchoch s baranicami v ruskom štýle. Dodnes to mám odložené niekde v skrini," dodáva D. Rusnák, ktorý bol naživo pri tom, ako v bežeckej štafete na 4x4 kilometre dobehla štvorica Gabriela Svobodová - Sekajová (jediná Slovenka), Blanka Paulů a Květa Jeriová na striebornej pozícii.
Sabovčík si vyskákal bronz
Bratislavský krasokorčuliar Jozef Sabovčík vo svojich dvadsiatich rokoch v tvrdej konkurencii príjemne prekvapil a predovšetkým zásluhou šiestich perfektne zvládnutých trojitých skokov si vyjazdil bronz. Pre ďalší vývoj krasokorčuľovania bolo významné, že práve on, Kotin zo ZSSR a Kanaďan Orser v tréningu predviedli štvorité skoky.
Výnimočné skokanské dispozície predviedol 39-ročný Sabovčík vo svojom krátkom vystúpení v rámci otváracieho ceremoniálu poslednej olympiády v Salt Lake City 2002. Stále dobre trénovaný obyvateľ tohto mesta v americkom štáte Utah sa dodnes zúčastňuje na profesionálnych exhibíciách.
Historický prielom Charvátovej
Mimoriadny úspech dosiahla rodáčka z Gottwaldova (dnes Zlín) Olga Charvátová. Stala sa prvou lyžiarkou z krajín socialistického bloku, ktorá získala medailu v zjazdovej disciplíne. Napriek tomu bola Olga v cieli smutná. „V hustej hmle som urobila jedinú chybu, vybočila som z ideálnej stopy a v neprejazdenom snehu som stratila takmer pol sekundy. Inak by môj čas vychádzal na zlato," povedala neskoršia úspešná podnikateľka zaoberajúca sa predajom lyžiarskeho materiálu. Slovenka Jana Šoltýsová bola v zjazde na výbornom mieste. Medailovú zbierku Československa uzavrela Květa Jeriová, na päťkilometrovej trati dobehla tretia.
O desať rokov neskôr sa veľká časť Sarajeva spolu so športovými areálmi premenila na trosky a popol. Počas olympiády v Lillehammeri '94 priletel predseda Medzinárodného olympijského výboru J. A. Samaranch do hlavného mesta Bosny a apeloval na obe bojujúce strany, aby aspoň v čase hier zložili zbrane.
