KOŠICE - Takmer polovica z asi 3000 členov košického Združenia obetí deportácií a ich potomkov poslala v uplynulých týždňoch slovenskému premiérovi Mikulášovi Dzurindovi listy, v ktorých upozorňujú na svoje požiadavky na odškodnenie za deportácie na nútené práce do českých krajín po skončení druhej svetovej vojny.
„Naše požiadavky boli dosiaľ vždy odmietané alebo ignorované z obavy, že by to znamenalo otváranie tzv. Benešových dekrétov. S tým však nesúvisia," povedal predseda združenie Miklós Krivánszky. Dzurinda v minulosti na žiadosti vôbec nereagoval podobne ako českí prezidenti Václav Havel i Václav Klaus.
„Jediný, kto nám odpovedal, bol podpredseda českej vlády Petr Mareš, ktorého sme vlani oslovili v spojitosti so zámerom českej vlády poskytnúť akúsi 'humanitnú pomoc' českým občanom nemeckej národnosti, ktorí po roku 1945 zostali v Českej republike a sú dnes jej občanmi," hovorí Krivánszky. Mareša listom upozornili, že ak by Česko poskytlo zadosťučinenie iba občanom nemeckej národnosti a Maďarom nie, mohlo by sa to chápať ako diskriminácia. „Pán vicepremiér nás však ubezpečil, že ak k takémuto kroku dôjde, ani jedna menšina nebude diskriminovaná."
Krivánszky hovorí, že dobrým signálom pre Slovensko by bolo, keby sa o odškodnení deportovaných Maďarov začalo aspoň verejne hovoriť. „Zodpovednosť za to, čo sa stalo, nesú Slovensko i Česko," tvrdí. V Česku sa však problém týka len niekoľko sto ľudí, na Slovensku ide o niekoľkonásobne vyššie počty.
Na otázku, či sa združenie chce obrátiť napríklad na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, Krivánszky odpovedal zamietavo. „Napriek tomu nemôžem vylúčiť, že jednotliví členovia združenia sa pokúsia riešiť svoj problém touto cestou," povedal.
Hovorca premiéra Martin Maruška povedal, že na Úrad vlády prišlo v posledných dňoch väčšie množstvo listov. Úrad ich postúpi ministerstvu spravodlivosti.
(čtk)
Ako to bolo s deportáciami Maďarov
Po druhej svetovej vojne, v období medzi 19. novembrom 1946 a 25. februárom 1947, bolo do českého pohraničia násilím deportovaných 41 640 Maďarov zo Slovenska. Cieľom bolo asimilovať ich a riešiť nedostatok pracovných síl v českom pohraničí po odsune sudetských Nemcov.
Celé rodiny vrátane starých ľudí a detí boli uprostred zimy v nákladných vagónoch prepravené na miesto určenia, kde si ich „rozobrali" českí gazdovia. Niektorí, hlavne deti a starší, cestu neprežili.
Väčšina odsunutých Maďarov sa po roku 1948 najprv tajne a potom už aj legálne vrátila na Slovensko. Ich domy a majetky však boli medzitým pridelené etnickým Slovákom, často osídlencom zo severného Slovenska. Menšia časť potomkov maďarských vysídlencov žije v Čechách dones.
Deportácie predchádzali výmene obyvateľstva s Maďarskom. Tá nakoniec nesplnila očakávania, na výmenu sa totiž prihlásilo príliš málo maďarských Slovákov, a tak nemohol byť odsunutý ani dostatočný počet Maďarov. (Podľa údajov z literatúry sa z Maďarska na Slovensko presídlilo 73 273 Slovákov, opačným smerom odišlo 76 616 slovenských Maďarov. Slováci sa hlásili dobrovoľne, Maďari možnosť výberu nemali.) (pm)
