Nové jazykové pravidlá začnú platiť až v septembri, ale už teraz podnecujú protesty. Už pred dvoma týždňami zorganizovala ruská menšina pred budovou lotyšského parlamentu v Rige masovú demonštráciu niekoľkých tisícok stredoškolákov. „Ukáž jazyk jazykovej reforme," skandovali školáci. „V demokratickom štáte je nemorálne zneužívať deti na politické ciele," komentovala protest prezidentka Vike-Freibergová.
Analytici spomínajú Dohovor OSN o právach detí, ktorý zaväzuje signatárske štáty vytvárať pre deti menšín možnosti študovať vo svojom jazyku. „Snažíme sa o integráciu našich menšín," argumentujú však autori zákona.
Niektorí poslanci ruskej Dumy žiadajú Kremeľ, aby uvalil na dvojmiliónové Lotyšsko ekonomické sankcie. Moskva používa nespokojnosť ruských menšín v Lotyšsku a Estónsku ako tromf voči kritike Európy a Spojených štátov porušovania ľudských práv v Rusku a Čečensku.
„Ruské protesty sú každodennou súčasťou našich životov. Čím bližšie sa priblížime k EÚ, tým väčší tlak vyvinú," povedala prezidentkina hovorkyňa.
Ruskú menšinu v Lotyšsku tvoria väčšinou potomkovia rodín, ktoré presídlila Moskva po anexii Lotyšska k Sovietskemu zväzu. Ruské rodiny boli až do začiatku 90. rokov jazykovo aj ekonomicky privilegované. Teraz tvrdia, že zažívajú „útlak".
Lotyši od rozpadu Sovietskeho zväzu zo svojich jazykových požiadaviek ustúpili. Pôvodne chceli udeľovať lotyšské občianstvo len na základe úspešnej skúšky z lotyštiny. Po kritike Európskej únie svoju stratégiu zmiernili. Teraz lotyštinu presadzujú prostredníctvom rezortných reforiem.
ZUZANA V. OČENÁŠOVÁ
