Stavebné sporiteľne si rok 2003 na rozdiel od hypotekárnych bánk ako veľmi úspešný nezapíšu. Skôr naopak. Sporitelia prejavili o túto formu financovania bytovej výstavby menší záujem ako pred rokom. Všetku svoju pozornosť totiž, najmä v prvom polroku, sústredili na hypotéky. Výsledky za celý rok ešte v čase uzávierky neboli známe, pravdepodobne ale klesol objem vkladov i úverov, ktoré si sporitelia vybrali vo forme medziúverov alebo stavebných úverov.

Pokusy o zníženie prémie

Napriek tomu i stavebné sporenie žilo svojimi zmenami v štátnej podpore. Ako zvyčajne na začiatku roka podmienky zmenil klesajúci štátny príspevok. Ešte pred koncom roka 2002 sporitelia získali z vkladu 16 tisíc korún štátnu podporu štyri tisíc korún. Od nového roka to už bolo o tisícku menej.

Stavebné sporiteľne pritom boli zo zmeny dosť sklamané. Vo vláde si totiž presadili kompromisný návrh príspevku vo výške 3 500 Sk z vkladu 17 500 korún. Aj keď by sa tak podpora štátu pre klienta znížila, biznisu stavebných sporiteľní to mohlo nahrať. Na dosiahnutie maximálneho príspevku by totiž sporitelia museli vložiť viac peňazí ako pred rokom, úložky v sporiteľniach by teda boli vyššie.

Karty však zamiešali poslanci Národnej rady SR. Znížili maximálnu štátnu podporu na tri tisíc korún, ale zároveň znížili aj sumu, z ktorej sa mohla dosiahnuť - na 15 tisíc korún. Výnos pre sporiteľov teda klesol rovnako ako pri prvom návrhu, na 20 percent, benefit pre stavebné sporiteľne sa ale odstránil. Na stavebnú prémiu bolo minulý rok v štátnom rozpočte vyčlenených 2,7 mld. Sk, čo bolo zhruba o 900 mil. Sk menej ako pred rokom.

Niekoľko mesiacov na to hrozilo stavebným sporiteľniam ďalšie zníženie podpory. Zhodnotenie na stavebnom sporení totiž predstavovalo podľa názoru vlády stále veľký rozdiel oproti komerčným termínovaným vkladom. Ministerstvo financií SR navrhovalo znížiť štátnu podporu na 1500 Sk už od 1. júla minulého roka. Prémia tak mala klesnúť na 15 percent.

Tu poslanci stavebných sporiteľov a aj sporiteľne podržali. Novelu zákona o stavebnom sporení schválili bez navrhovanej úpravy štátnej podpory a jej termín presunuli až na začiatok roku 2004. Stavebné sporiteľne argumentovali, že znížiť štátnu prémiu dvakrát v priebehu jedného roka je priveľa.

Pokles spolu s úrokmi vkladov

I pri 20 percentom štátnom príspevku, ktorý platil minulý rok predstavovalo ročné zhodnotenie zhruba osem až desať percent. Úročenie termínovaného vkladu je približne polovičné. Podľa predstáv ministerstva financií by rozdiel nemal byť vyšší ako tri percentá. I preto je na programe vlády ďalšie znižovanie štátnej podpory. Stavebné sporiteľne navrhli, aby sa prémia vypočítavala podľa určitého vzorca, ktorý by zohľadňoval aktuálnu úrokovú sadzbu štátnych dlhopisov. Prémia stavebného sporenia sa znižuje už od roku 2001, keď ešte rok predtým predstavovala stavebná prémia maximálne šesť tisíc korún, pri 40 percentnom zhodnotení vkladu.

Minuloročná novela zákona o stavebnom sporení mimo neschváleného zníženia prémie zaviedla viacero zmien v stavebnom sporení. Napríklad sprísnený dozor pri využívaní stavebnej prémie. Od polovice minulého roka sa ďalej do hodnoty vkladu už nezahŕňajú poplatky za vedenie účtu v stavebnej sporiteľni. Na maximálnu prémiu preto treba vložiť o niečo viac. Okrem toho zaniklo i obmedzenie stavebných sporiteľní, keď rozdiel medzi úrokmi z vkladov a úverov mohol byť najviac tri percentá. Stavebným sporiteľniam by to malo podľa zámeru vlády umožniť lepšie prispôsobenie úrokov podmienkam trhu.

Opäť nižšia prémia

Vyššie zúročenie však nedokázali stavebné sporiteľne minulý rok naplno využiť. Hypotéky im boli veľmi silným konkurentom. Vďaka zrušeniu fixnej bonifikácie lákali veľký počet záujemcov o úver. Výhodou hypoték je i rýchlejší prístup k peniazom, oproti stavebnému sporeniu, kde treba dlhší čas šetriť.

Za deväť mesiacov podporili tri stavebné sporiteľne bývanie sumou 13,5 mld. Sk. Oproti minulému roku je to zhruba o desať percent menej. Pokles zaznamenal i počet nových zmlúv a veľkosť cieľových zmlúv.

Zatiaľ nie je známe koľko nových klientov a vkladov sa podarilo stavebným sporiteľniam získať v tradičnom koncoročnom nápore.

Od začiatku tohto roka totiž štátna prémia opäť klesla. Nebolo to na pôvodne plánovaných 1 500 Sk, ale na 2 500 Sk. Na získanie maximálneho príspevku treba vložiť 16 666 Sk. Prémia teda predstavuje 15 percent vkladu. V štátnom rozpočte je na ňu vyčlenených 2,5 mld. Sk.

Peter Apolen