Slovenská daňová sústava prežila začiatkom tohto veľké zmeny. Platí nový zákon o dani z príjmov, novela zákona o DPH, zanikla daň z dedičstva a darovania nehnuteľností, do platnosti vstúpila novela zákona o dani z nehnuteľností. Okrem toho už od polovice minulého roka sú zavedené vyššie spotrebné dane.

Dva tábory

Najväčšou zmenou od nového roka je rovná daň z príjmu a jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty. Na všetky príjmy fyzických a právnických osôb sa tak vzťahuje jednotná daň z príjmu vo výške 19 percent. Tovary a služby sú zdaňované tiež už len jednou sadzbou v rovnakej výške - 19 percent. Do štátneho rozpočtu teda príde viac nepriamych daní - zo spotreby a menej priamych daní z príjmu. To bol jeden z cieľov reformy - zatraktívniť investície a podnikanie a popri tom zjednodušiť výber daní.

Daňová reforma rozdelila slovenskú verejnosť na dva tábory. Jedni sú z nových daní nadšení a očakávajú zlepšenie ekonomickej situácie, druhí sú nespokojní a upozorňujú na sociálnu nespravodlivosť.

V zahraničí vyvolala reforma vo všeobecnosti pozitívne ohlasy. Odborníci a ekonómovia chvália Slovensko za ambicióznu reformu, ktorá zatraktívni krajinu.

Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung napísal, že Slovensko má šancu stať sa investorským rajom, pretože má najnižšie dane a poplatky z vyspelých krajín OECD. Chváli odhodlanosť a rýchlosť reformy. Rovná daň spolu s prestavbou sociálneho systému predstavuje podľa neho experiment, ktorý svojou radikálnosťou nemá vo svete obdobu. Americký podnikateľ a dvojnásobný kandidát na prezidenta USA Steve Forbes označil Slovensko za vzor pre celú Európu.

Slovenský Prezident Rudolf Schuster ale rovnaké názory nezdieľa. Pri všetkých dôležitých zákonoch reformy využil svoje právo veta, vyjadril svoje výhrady a vrátil zákony poslancom Národnej rady SR na prepracovanie. Tí však i na druhýkrát schválili zákony v nezmenenej podobe.

Pred daňou všetci rovní

Od začiatku tohto roka sa teda všetky príjmy zdaňujú jednou daňou. Starý zákon platný do konca roka 2003 poznal 21 sadzieb, ktoré sa vzťahovali k rôznym druhom príjmov. Tých bolo podľa zákona až 443. Cieľom zmeny bolo zjednodušiť a stransparentniť daňový systém a zároveň sa vyhnúť daňovým únikom. Devätnásťpercentná sadzba vystriedala doterajších 25 percent pri zdaňovaní príjmov právnických osôb a 10 až 38 percent rozdelených do piatich daňových pásiem pre príjmy fyzických osôb.

Keďže nová vyššia sadzba by zvýšila daňové zaťaženie pre nízko príjmové skupiny obyvateľstva, novela zvýšila i nezdaniteľné minimum, ktoré sa odpočítava od daňového základu. Jeho výška predstavuje 19,2 násobok životného minima, teda tento rok 80 832 korún. „Ten, kto zarába skutočne málo, nebude platiť vôbec žiadnu daň z príjmov," povedal minister financií Ivan Mikloš.

Rovná daň totiž vyvolala vo verejnosti diskusiu o tom, kto vlastne zaplatí menej. Rudolf Schuster zákon kvôli tomu vrátil späť do parlamentu. Daň, podľa neho, zvýhodňuje len zamestnancov s príjmom nad 25 tisíc Sk a nízko príjmové skupiny zamestnancov. Stredná príjmová vrstva podľa jeho názoru zaplatí väčšiu daň ako v starom systéme. Poslanci však schválili zákon v pôvodnom znení i po druhý krát.

Ivan Mikloš vidí hlavný prínos nového zákona o dani z príjmov v rýchlejšom a udržateľnom ekonomickom raste, väčšej tvorbe pracovných príležitostí a raste investícií.

Nová daňová politika podpory rodiny

Nový zákon zmenil i daňovú podporu štátu pre rodiny. Od začiatku tohto roka neplatí doterajšia odpočítateľná položka na dieťa. Nahradil ju daňový bonus vo výške 400 Sk. Cieľom tohto opatrenia je motivovať rodičov k zamestnaniu, 4 800 Sk za rok si teda môže z dane odrátať ten rodič, ktorého ročné príjmy zo závislej činnosti presiahnu šesť násobok minimálnej mzdy. Stačí teda, ak aspoň pol roka pracuje za minimálnu mzdu. Rovnaký limit platí pre samostatne zárobkovo činné osoby, tie okrem toho musia vykázať aspoň nejaký základ dane. Okrem bonusu sa na každé dieťa vzťahuje paušálny prídavok vo výške 500 Sk mesačne.

Živnostníci a slobodné povolania už od začiatku tohto roka nemôžu používať paušálnu daň. Pre tých, ktorí nechcú viesť účtovníctvo ponechal štát možnosť uplatniť si paušálne výdavky vo výške 60 percent z ich príjmov. Príjmy ale musia pochádzať výlučne z remeselnej činnosti. Ich daňový základ znížia i výdavky na povinné poistné odvody a nezdaniteľné minimum. Živnostníci aj s inými príjmami ako z remeselnej činnosti si môžu uplatniť paušálne výdavky vo výške 25 percent z príjmov. Tieto možnosti sa vzťahujú i na podnikateľov, ktorí nie sú platcami dane z pridanej hodnoty.

Zrušená zrážková daň

Vlastníkov firiem potešilo po reforme okrem zníženia dane z príjmu i zrušenie zrážkovej dane z výplaty dividend a podielov na zisku. Podľa starého daňového systému ich príjmy totiž zdaňovala najprv v spoločnosti daň z príjmu fyzických osôb a pri výplate ziskov formou dividend alebo podielov na zisku zrážková daň vo výške 15 percent. Nový zákon zrážkovú daň ruší. Ale až v budúcom roku.

Mimovládne organizácie majú príjmy zo svojej základnej činnosti nakoniec po viacerých polemikách i naďalej oslobodené od dane z príjmu. Príjmy z ich iných činností budú zdanené až od sumy vyššej ako 300 tis. Sk. Fyzické aj právnické osoby si môžu znížiť svoju daňovú povinnosť o dar neziskovým organizáciám do výšky dvoch percent z dane. Pri právnických osobách je to teda tak isto ako doteraz, u fyzických osôb ide o pokles z desiatich percent.

Predaj bytov a obytných domov naďalej nepodlieha dani z príjmu ak medzi ich kúpou a predajom uplynú viac ako dva roky. Pôvodný návrh vlády bol predĺžiť toto obdobie na päť rokov.

Nový zákon ponechal možnosť udeliť daňové úľavy veľkým investorom do roku 2006.

Jednotná DPH

Spolu s novou daňou z príjmu platí od začiatku tohto roka i nová sadzba dane z pridanej hodnoty. Na tovary a služby sa vťahuje daň vo výške 19 percent. Zrušila sa tak znížená sadzba 14 percent a zároveň vyššia sadzba dane vo výške 20 percent. Potraviny, lieky, energie, stavebné, reštauračné, hotelové služby, knihy, noviny a ostatné tovary a služby zaradené do nižšej sadzby sú zdaňované vyššou, čo zvýšilo ich cenu.

I nová sadzba DPH preto vyvolala ostrú polemiku. Rudolf Schuster vrátil zákon do parlamentu s argumentom nepriaznivého dopadu na sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva. Navrhoval preto zníženú sadzbu dane zachovať. Poslanci však jeho námietky ani tu neuznali.

Zjednotenie DPH na úrovni 19 percent bolo potrebné na zavedenie rovnej dane z príjmu. Spotrebné dane majú len sčasti kompenzovať nižší príjem štátneho rozpočtu z dane z príjmu. Na tento rok ministerstvo financií počítalo s vyšším inkasom DPH o 10,5 mld. Sk, oproti úrovni pri starých sadzbách.

Už od začiatku minuloročného augusta zaviedla novela zdaňovanie zálohových faktúr napríklad za teplo, elektrinu, plyn, vodu alebo lízingové služby. Zmenilo sa tiež zdaňovanie cestovných kancelárií a agentúr.

V súčasnosti je v parlamente úplne nový zákon o dani z pridanej hodnoty. Jeho cieľom je prispôsobiť výber dane na Slovensku podmienkam platnými v Európskej únii. Ku dnu vstupu našej krajiny do EÚ sa predpokladá i jeho platnosť. Zákon by mal upraviť prechod kompetencií pri výbere DPH z colných úradov na daňové úrady. Po vstupe do EÚ sa totiž už daň z pridanej hodnoty na colniciach bude vyberať len pri dovoze z krajín mimo Európskej únie.

Zároveň by zákon mal znížiť hranicu obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. V súčasnosti to je 750 tis. Sk za tri mesiace a hranica by sa mala posunúť na 1,5 mil. Sk za posledných 12 mesiacov, čo je o polovicu menej.

Predčasné zvýšenie spotrebných daní

Okrem DPH vzrástli i ostatné spotrebné dane. Tie ale stúpli už v druhej polovici minulého roka. Ministerstvo financií sa rozhodlo urýchliť ich zvýšenie, pôvodne tiež plánované na prelom rokov. Muselo však riešiť neplánovaný výpadok v štátnom rozpočte, spotrebné dane teda vzrástli už od augusta. Cena pollitrovej fľaše 12 stupňového piva sa zvýšila vďaka spotrebnej dani o 1,20 Sk, škatuľky cigariet o deväť korún, cena litra benzínu vzrástla o 3,70 Sk a motorovej nafty o 3,20 Sk. Do rozpočtu tak malo navyše prísť 3,2 mld. Sk. I zvýšenie spotrebných daní Rudolf Schuster na prvýkrát nepodpísal. Poslanci opäť jeho veto prehlasovali.

Parlament už rokuje o ďalšej novele zákonov o spotrebných daniach. Sadzby daní by sa už meniť nemali. Okrem cigariet sú totiž spotrebné dane na minimálnej úrovni, ktorú požaduje pri vstupe krajiny EÚ.

Daň z prevodu a prechodu zostala

Koncom minulého roka zrušili poslanci daň z dedičstva a daň z darovania. Pôvodne ministerstvo financií navrhovalo zrušiť i daň z prevodu a prechodu nehnu-teľností a teda celý zákon o takzvanej trojdani. Nakoniec od tohto zámeru upustilo. Nová sadzba dane z prevodu a prechodu nehnuteľností predstavuje tri percentá. Mestá totiž protestovali proti zrušeniu štátnej dotácie na MHD, čo ministerstvo po zrušení dane plánovalo.

Jednotná sadzba tak aj v tomto prípade nahradila doterajšie progresívne zdaňovanie a daňovníci pri predaji nehnuteľností už nie sú rozdelení do troch skupín podľa príbuzenského vzťahu.

Základom pre výmer dane je i naďalej cena dohodnutá pri predaji, minimálne cena stanovená podľa osobitých predpisov platných v čase zápisu do katastra nehnuteľností. Má sa tým zamedziť obchádzaniu riadneho platenia tejto dane. I tu prezident využil svoje právo veta. Navrhoval prevod nehnuteľnosti so základom dane do jedného milióna korún zdaňovať sadzbou 0,5 percenta. Poslanci však jeho návrh nepodporili.

Financovanie MHD sa nezmenilo

Oproti pôvodnému zámeru sa v tomto roku nezvýšila daň z nehnuteľností. Tá mala nahradiť daň z prevodu a prechodu pri financovaní MHD. Ide totiž priamo do rozpočtov miest a mestá z nej mali verejnú dopravu financovať sami.

Podľa návrhu novely zákona sa mali pôvodne zvýšiť koeficienty na výpočet dane z nehnuteľnosti v krajských mestách, čo malo do ich rozpočtov priniesť navyše 1,8 mld. Sk. Nakoniec zvýšenie koeficientov zo zákona vypadlo a ministerstvo sa rozhodlo zachovať, kvôli financovaniu MHD, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností ako aj cestnú daň, ktorú tiež plánovalo pôvodne zrušiť. Zvýšenie dane z nehnuteľností za zrušenie dane z prevodu a prechodu tak odložilo na neskôr.

Peter Apolen