V oblasti vývoja spotrebiteľských cien NBS očakáva výrazný vplyv administratívnych opatrení. Počíta s nižším rastom regulovaných cien, najmä v dôsledku miernejšieho nárastu cien zemného plynu a tepla. Na vývoj spotrebiteľských cien má podstatný vplyv aj novoročné zavedenie jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 19 percent. Na jednej strane to znamená zvýšenie pôvodne štrnásťpercentnej zníženej sadzby a na strane druhej zníženie základnej, dvadsaťpercentnej sadzby. Podľa prepočtu NBS by takáto zmena DPH mala predstavovať celkový dopad 1,9 percentuálneho bodu na cenovú hladinu. Zmena dane z pridanej hodnoty v neregulovaných cenách by mala spôsobiť zvýšenie celkovej inflácie o 1,04 percentuálneho bodu. Výška celkovej inflácie by sa mala pohybovať v rozmedzí od 5,5 do 7,3 percenta a priemerná inflácia od 7,2 do 8,2 percenta. Jadrová inflácia by mala dosiahnuť hodnotu v pásme 1,2 až 3,5 percenta. Všetky prognózované ukazovatele sú výrazne nižšie ako odhad ku koncu minulého roka.
Deficit obchodnej bilancie by mal podľa výpočtov NBS rásť. Očakáva sa pokles dynamiky vývozu na 7,1 percenta, najmä v oblasti vývozu dopravných zariadení, ktoré zaznamenali v minulom roku vysoký nárast. Dynamika dovozu vo výške 7,7 percenta by mala zostať na úrovni roku 2003. Výnimku tvoria dopravné zariadenia, kde sa očakáva nižší nárast. Pri naplnení predpokladov centrálnej banky by mal deficit obchodnej bilancie na HDP narásť z minuloročných 3,2 na 3,6 percenta.
Hrubý domáci produkt v stálych cenách sa pohybuje v intervale 3,7 až 4,3 percenta, čomu zodpovedá vytvorený nominálny objem 1 290 mld. Sk. Podiel deficitu bežného účtu platobnej bilancie na HDP by mal dosiahnuť 2,3 percenta. Fiškálny deficit sa predpokladá na úrovni 3,9 percenta z HDP, t. j. 50,3 mld. Sk. Riziká aktuálneho štátneho rozpočtu vidí NBS v kumulatívnom pôsobení viacerých faktorov, najmä daňovej reformy, dôchodkovej reformy, vstupu do EÚ a zavedenia systému Štátnej pokladnice.
Podľa Národnej banky možno predpokladať, že rast nominálnych miezd by mal byť v roku 2004 rýchlejší ako v roku minulom. Významnejšie uvoľ-nenie rastu miezd však nemožno predpokladať vzhľadom na pokračujúcu reštriktívnu mzdovú politiku vo verejnom sektore a na predpokladaný nízky rast miezd v odvetviach stavebníctvo, pôdohospodárstvo a obchod. Predpokladaný medziročný rast miezd v roku 2004 je na úrovni 7,2 až 8,2 percenta. Po zohľadnení inflácie to znamená vývoj reálnych miezd v intervale -0,5 až +0,5 percenta.
Miera evidovanej nezamestnanosti by sa mala medziročne znížiť o 0,8 percentuálneho bodu na 14,4 percenta. Dopomôcť by k tomu mal rast ekonomiky a vplyv priamych zahraničných investícií, ktoré vytvoria nové pracovné miesta, zavedenie ešte prísnejších podmienok evidencie nezamestnaných a deklarovaný väčší dôraz na aktívnu politiku trhu práce. Podľa výberového zisťovania pracovných síl by miera nezamestnanosti v roku 2004 mala dosiahnuť v priemere 16,2 percenta.
Erika Remeňová
