Väčšina riaditeľov a zriaďovateľov škôl už v decembri avizovala, že hneď ako bude známa výška normatívu, budú vedieť, či z neho vyjdú, alebo nie. Napriek tomu sa však po zverejnení normatívov mnohí nevedeli pre denník SME vyjadriť k otázke prežitia školy. Dôvodom bol najmä fakt, že riaditelia stále nevedia, akú sumu im zriaďovateľ pošle. 20 percent zo mzdového normatívu a 25 z prevádzkového normatívu si totiž môže ponechať.
Šéf školského oddelenia z Košíc očakával vyšší normatív
„Podľa mňa dokážu s normatívom vystačiť pri rozumnom hospodárení iba školy s viac ako stopercentnou vyťaženosťou. Horšia situácia bude na školách, ktoré majú málo žiakov a neprimerane veľké priestory. V rámci kapitálových výdavkov dostanú školy na každého žiaka 750 korún, Košice by tak pri 23 850 žiakoch mali dostať necelých 18 miliónov korún. To však nedovolí rozsiahlejšie systémové investície v oblasti zatepľovania a regulačných energetických systémov," povedal vedúci oddelenia školstva košického magistrátu Štefan Kandráč. Pripustil, že očakával vyšší normatív.
Banská Bystrica: Normatívy na žiaka sú podhodnotené
Aj podľa vedúcej odboru školstva a kultúry úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Zuzany Klasovej nie sú normatívy dostatočné. „Pri gymnáziách je podhodnotený aj maximálny normatív 25 158 korún na žiaka. Minulý rok boli totiž priemerné náklady na gymnazistu okolo 28-tisíc. Normatív 33-tisíc pre stredné odborné školy tiež nebude stačiť napríklad pri stavebných alebo poľnohospodárskych školách," povedala Klasová. „Ani proklamovaný nárast o 15 percent v porovnaní s priemernými nákladmi v uplynulom roku nie je dostatočný. Určite neodzrkadľuje tohtoročné zvýšenie cien energií."
Skalica: Nie je to systémové riešenie financovania škôl
„Cieľom normatívu bolo minimalizovať subjektivizmus v rozdeľovaní peňazí zriaďovateľom. Ak však zriaďovateľ rozdeľuje až 20 percent všetkých prostriedkov, subjetivizmus sa neodstráni a filter neefektívnych škôl sa tak odkladá o tri roky," myslí si Martin Kríž z prípravného výboru OZ Reforma školstva v Skalici.
Upozorňuje tiež, že cieľom normatívu bolo motivovať školy, aby prilákali žiakov. „V tomto systéme sa však niekedy oplatí mať menej žiakov. Základná škola nad 200 žiakov má nižšie normatívy ako základná škola do 200 žiakov, ak je jedinou školou zriaďovateľa. Výsledkom je, že škola, ktorá má 201 - 249 žiakov, dostane menej peňazí na mzdy, ako škola, ktorá má 200 žiakov. Dostane tiež menej na prevádzku."
ZMOS zatiaľ nedokáže posúdiť výšku normatívov
Združenie miest a obcí Slovenska nedokáže v tejto chvíli povedať, či výška normatívov bude školám a školským zariadeniam v pôsobnosti miest a obcí stačiť. „Mestá a obce môžu tieto sumy posúdiť po zhodnotení miestnych podmienok a zhotovení finančných prepočtov," povedala hovorkyňa ZMOS Oľga Gáfriková. Prepočty sa týkajú 75 percent obcí, v ktorých sa nachádzajú školy a školské zriadenia rôznych kategórií, s rôznym počtom detí a v rozdielnych klimatických podmienkach. (sita, tasr, sr)
