Juhokórejský režisér KIM KI-DUK je miláčik filmových snobov. Jeho Samaria (Samaritánka) je príbehom dievčiny, ktorá chce odčiniť smrť priateľky - neplnoletej prostitútky - tým, že sa vyspí so všetkými jej zákazníkmi - a vráti im peniaze, ktoré od nich kamarátka zarobila. Jae Young a Yeo Jin, dve šestnásťročné najlepšie priateľky plánujú cestu do Európy a potrebujú peniaze. Jae Young zarába prostitúciou a Yeo Ji to manažuje. Nevyjde to však tak, ako má, Jea Young chce ujsť pred policajtmi, vyskočí z okna a zabije sa. Porota tohtoročného Berlinale udelila cenu Strieborný medveď za najlepšiu réžiu.
Prečo sa film volá Samaritánka?
„Týka sa opustených, osamelých ľudí. Rovnako Panny Márie ako jej pravého opaku - žien nemravných. Je to teda paradox. Názov má naznačovať čistotu."
Snímku ste rozdelili medzititulmi na tri časti: Vasumitra, Samaritánka a Sonáta. Prečo?
„Vasumitra bola podľa budhistickej legendy slávna prostitútka, vlastne žena, ktorá k telesnej láske nepristupovala z finančných dôvodov, ale poskytovala mužom toľkú rozkoš, že sa zo všetkých jej milencov stávali oddaní stúpenci Budhu. Samaritánka je o spoločnosti, ktorá odsudzuje úpadok tela. A Sonáta, ako je to vždy, naznačuje, že všetko je súčasťou bežného každodenného života a nikdy sa nezmení."
Do hlavných úloh dvojice gymnazistiek, ktoré si na vysnívaný výlet do Európy zarábajú prostitúciou, ste angažovali skutočné neherečky - stredoškoláčky. Nesťažili ste si tým nakrúcanie?
„Bolo to ťažké už aj len preto, že Kwak Ji-min ani Seo Min-jung prirodzene nemali žiadne skúsenosti s wonjogyojae. "
Wonjogyojae?
„To je špeciálny výraz označujúci neplnoleté prostitútky, poskytujúce sex starším mužom. Myslím si, že pri nakrúcaní obe dospeli. Všetci predstavitelia hlavných postáv v mojich filmoch zvyčajne prežívajú šok zo zverených úloh. Bolí ma to, ale taký je život."
Váš film vznikol v novej spoločnosti nazvanej Kim Ki-Duk Film. Prečo ste si založili vlastnú firmu?
„Pre mňa je to asi jediná cesta, ako zvládnuť celé nakrúcanie pri minimálnom rozpočte. Fungujú tu veci ako priateľstvo, nezištná pomoc, ale aj tvorivá sloboda - a najmä cítim, že celé nakrúcanie riadim naozaj ja."
Samaritánka je vaša v poradí už desiata snímka. Čo príde?
„Zvyknem sa na minulosť pozerať ako na uzavretú vec, ktorá je za mnou. Nemám sklony k ľútosti. Preto nemám ani nejaké prehnané očakávania. Premýšľam o viacerých príbehoch, zabávam sa nimi večer pred spaním. Ten, ktorý sa vykryštalizuje najviac, poslúži ako základ nového filmu. Ešte vám neviem povedať, čo to bude, ale cítim, že už onedlho začnem nakrúcať."
Autor: MILOŠ ŠČEPKA, Berlín
