Stephan Eberharter mal na to, aby dal zjazdovkám definitívne zbohom, príležitostí akurát dosť. Celý jeho športový život vypĺňajú nepredvídateľné vzlety a pády. Do cesty sa mu veľmi často plietli smoliarske zranenia. Má za sebou niekoľko operácií kolien, chrbta i nešťastný pád z okna počas tréningového sústredenia.Rodák zo Stummu všetko pretrpel a minulý mesiac dosiahol historické víťazstvo. V Kitzbüheli sa na obávanej zjazdovke Streif stal najstarším víťazom v histórii Svetového pohára. V deň triumfu mal presne 34 rokov a 10 mesiacov (predtým držal vekový rekord Rakúšan Leonhard Stock - keď v roku 1992 vyhral vo Val Gardene, mal 34 rokov 9 mesiacov a 28 dní). O týždeň neskôr, posledný januárový deň, dosiahol Steff ďalšie víťazstvo - na klasickej zjazdovke Kandahar v nemeckom Ga-Pa. Bol to už jeho 28. triumf v Svetovom pohári. Legenda Franz Klammer ich má len 26, a to sa sezóna končí až 14. marca.
Jazdí inú ligu
V Kitzbüheli, na najprestížnejšej zjazdovke, vyhral Eberharter s náskokom 1,21 sekundy, respektíve 35 metrov. To sa vidí málokedy.
Po vydýchnutí povedal: „Veľmi som riskoval, bez toho by som tu však nemohol vyhrať. Mať pri zjazde odvahu znamená spustiť sa dolu svahom až na hranici svojho maxima. V každom okamihu však musíte byť stopercentne koncentrovaný. Aj najmenšie zaváhanie sa môže skončiť katastrofou. Myslíte už na to, ako blízko ste k víťazstvu, a o pár minút vás môžu prevážať vo vrtuľníku do nemocnice."
Keďže na zjazdovkách sa väčšinou odohrávajú drámy stotín a centimetrov, Eberharterov súper, Američan Rahlves, komentoval preteky takto: „Steff tu zajazdil úplne inú ligu ako my ostatní."
Má takú zábavku
Minulú sezónu ukončil Eberharter Svetový pohár s veľkým krištáľovým glóbusom za celkové prvenstvo. Vyhral bitku so stále sa zlepšujúcim Američanom Bodem Millerom i Hermannom Maierom, ktorý sa vo veľkom štýle vrátil po ťažkej havárii. Na jar boli všetci netrpezliví, čakali, či sa odhodlá aj na sezónu 2003/2004. Mal už 33 rokov. Až v júli sa Eberharter definitívne rozhodol: „Lyžujem ďalej. Nevidím nič, kvôli čomu by som sa mal pobrať do lyžiarskeho dôchodku. Zdravotne som v pohode, psychicky vyrovnaný. Skúsim vyhrať tretí veľký glóbus po sebe."
Priatelia sa najprv snažili jeho smelosť tlmiť. Teraz sa však ozývajú iné hlasy. Rakúsky tréner Robert Trenkwalder vraj nepozná nadanejšieho lyžiara. „Steff je živel, pod psychickým tlakom dokáže zajazdiť o triedu lepšie ako zvyšok sveta. Nechápem, prečo by si mal trúfať na menej. Iba preto, že bude mať čoskoro 35?"
Aj konkurent Nór Lasse Kjuss má podobný názor. „Každý musí pred ním dávať klobúk z hlavy už zďaleka. Zase má skvelú sezónu, vôbec by som sa nečudoval, keby vo finále dvíhal nad hlavu najväčší krištáľ. Jazdí ako monštrum. Riskuje a má v sebe aj obdivuhodnú, až zničujúcu sebavedomú istotu." Vydrží Steff do olympiády 2006? V Turíne by mal už 37 rokov, ale tí, čo ho poznajú dôvernejšie, vedia už teraz, že opäť začne napínať strunu trpezlivosti. Je to taká jeho zábavka.
Koncerty za guláš
Mnohí priaznivci lyžovania pátrajú po odpovedi na otázku: Aký je vlastne Eberharter? Aká je to osobnosť? Kto a ako ho ovplyvňuje, čím žije? Dokáže vôbec športovca jeho typu niečo rozčúliť, vyviesť z rovnováhy?
Mal 21 rokov, keď ako benjamín rakúskej reprezentácie dobyl na domácich svahoch v Saalbachu dva tituly majstra sveta. Lenže potom sa mu sen o zjazdárskej výnimočnosti začal rúcať pre zranenia. Budúci olympijský víťaz a teraz už dvojnásobný majiteľ veľkého krištáľového glóbusu za celkové prvenstvo v Svetovom pohári sa musel potĺkať dokonca aj na pretekoch druhoradého Európskeho pohára. Nijako ho to však nezmenilo. Jeho priateľská povaha je medzi rakúskymi športovcami a priaznivcami doslova vyhlásená, rovnako ako nezvyčajná ochota venovať sa svojim fanúšikom. Nedávno si s nimi Steff zaspomínal na staré časy a vzal do rúk ťahaciu harmoniku. Ako vtedy, keď už ako dvojnásobný majster sveta v roku 1991 jazdil so svojou kapelou po víkendových dedinských zábavách. Veľký šampión muzicíroval za guláš a pivo.
Tichá hviezda
Steff má často na tvári svoj typický úsmev, ale je to introvert. Rakúske médiá ho kedysi nazvali Tichá hviezda, a mali pravdu. Eberharter prežíva každú voľnú chvíľu v súkromí s rodičmi. S médiami má dobré skúsenosti. Až na dve témy. „Novinári úplne zbytočne sypú soľ do môjho vzťahu s Hermannom Maierom. Pritom sme normálni kolegovia z tímu, kamaráti. Keď treba, sem-tam si zavoláme. Teda, žiadna rivalita. Nemáme medzi sebou konflikty, nežiarlime na seba." Druhým tabu je Eberharterov súkromný život. „Nebudem odpovedať na otázky, ktoré sa týkajú mojej priateľky a termínu možnej svadby."
Novinárom sa zatiaľ podarilo zistiť len to, že zjazdár je doma až chorobne poriadkumilovný. „Všetko robím sám - vysávam, utieram prach," vraví s úsmevom Steff, pre ktorého je utrpením každá dlhšia dovolenka. „Cestovať k moru na dva týždne, nič nerobiť, len vylihovať a čítať si? To by bola moja smrť."
FOTO - TASR/EPA, REUTERS, ČTK/AP
Vizitka
Rakúsky zjazdár Stephan Eberharter sa narodil 24. marca 1969 v Stumme. Je trojnásobným majstrom sveta (v roku 1991 zvíťazil v super-G a v kombinácii, v roku 2003 v super-G) a olympijským víťazom v obrovskom slalome zo Salt Lake City 2002 (v Nagane v roku 1998 získal striebro v obrovskom slalome, v Salt Lake si zbierku doplnil o striebro v super-G a bronz zo zjazdu). V Svetovom pohári triumfoval v sezóne 2001/2002 a 2002/2003.
Na lyže sa postavil, keď mal štyri roky. Rozhodujúci vplyv malo naňho víťazstvo Franza Klammera na ZOH 1976 v Innsbrucku. „Celým Rakúskom sa vtedy prehnala klammerománia. Ani som nedýchal, keď sa so štrnástkou postavil na štart. Nemal som ani sedem rokov, ale veľmi živo si na to spomínam."
Dnes je Steff jedným z mála aktívnych športovcov na svete, po ktorom je pomenovaná ulica alebo námestie. V Stumme môžete prejsť po Eberharterovej ulici na Eberharterovo námestie. Tam stojí aj lyžiarova socha z bronzu. „Vôbec sa na mňa nepodobá. Ale ak pritiahne viac turistov, prosím." Rakúšan nemá rád, keď sa o ňom hovorí, že lyžuje ako boh. „Nie som žiadny boh. Nech som na akomkoľvek vrchole, vždy si pripadám ako normálny človek. Toto vedomie mi vždy pomáhalo. Najviac vtedy, keď sa bolo treba skloniť, pokoriť a po neúspechoch znovu naberať odvahu."
V Kitzbüheli Eberharter svoju radosť neskrýval. V cieli zareval ako tiger. Jeho úspech oslavovalo celé Rakúsko. Komplimenty mu skladali ministri, Franz Klammer, boss efjednotky Bernie Ecclestone, pilot Niki Lauda i bývalý nemecký futbalista Lothar Matthäus. Najčítanejšie rakúske noviny Neue Kronen Zeitung vyšli s titulkom: Cisárstvo v Kitzbüheli má znovu svojho vládcu!Stephan Eberharter má niekoľko malých glóbusov (v sezóne 2001/2002 za zjazd a super-G a v sezóne 2002/2003 v tých istých disciplínach) a dva veľké za celkové víťazstvo v Svetovom pohári.
Autor: JURAJ OSTÁŠ
