V nórskom Lillehammeri pred desiatimi rokmi vykročilo Slovensko na otvorenie zimných olympijských hier prvýkrát v histórii pod samostatnou vlajkou. Dvanásteho februára 1994 v mrazivom podvečere privítalo v skokanskom areáli 42-člennú výpravu s vlajkonosičom Petrom Šťastným 35-tisíc divákov. Počas pôsobivého ceremoniálu, ktorého vyvrcholením bol riskantný skok lyžiara z mostíka so zapáleným ohňom v pochodni, nastúpilo Slovensko podľa abecedy za Senegalom ako debutujúca krajina.
Americký novinár v tlačovom stredisku sa pri slovenskej skupinke s nie celkom vydarenou iróniou vyzvedal, kde je po rozdelení Československa hlavné mesto, či máme vlastnú reč a dokonca či je celá krajina pokrytá elektrinou. Keď bol zorientovaný, že práve na Slovensku sa narodila uznávaná autorita NHL Peter Šťastný, povedal sorry. Srdečnej armáde dobrovoľných organizátorov museli zástupcovia zainteresovaných krajín na každom kroku vysvetľovať, aký rozdiel je medzi Slovinskom a Slovenskom.
Nálada ľudovej slávnosti
Dvadsaťjedentisícové mestečko Lillehammer usporiadalo hry podľa vzoru svojej metropoly Oslo v roku 1952, v kontakte obecenstva so športovcami. Súťaže zaliate dvojtýždňovým slnkom charakterizovala nálada ľudovej slávnosti.
Slovenskí športovci získali dva body v neoficiálnej klasifikácii za dve šieste miesta. Biatlonistka Martina Jašicová (Halinárová) skončila na 7,5-kilometrovej trati šiesta. Jej vtedajší tréner Roman Schwarzbacher: „Keby mi niekto pred pretekmi povedal, že dobehne šiesta, vybozkával by som ho. Teraz mi je trochu do plaču. Ak by posledný náboj mierila o desatinu milimetra nižšie, mala by medailu."
Hokejisti očarili atraktívnou hrou
Slovensko počas hier v Lillehammeri žilo predovšetkým hokejom. Tím okolo kapitána Petra Šťastného so Šatanom, Pálffym, Švehlom, Haščákom, Bačom, Sekerášom, Varholíkom, Kolníkom, Róbertom Petrovickým, Daňom, Hartmannom, Draganom bol najsympatickejším prekvapením turnaja. V úvodnom zápase sme remizovali so Švédskom 4:4, s USA 3:3, Taliansku sme naložili 10:4 a potom sme senzačne zdolali Kanadu 3:1. V jej drese hral aj Karyia. Šesťčlennú B-skupinu sme vyhrali, no ešte viac upútal náš atraktívny útočný štýl. Devätnásťročný Šatan sa stal najlepším strelcom turnaja, traja naši hráči skončili na čele produktívnosti.
Krutá smrť medailového sna
Krutá smrť na krásu prišla vo štvrťfinále s Ruskom. Po remíze v riadnom čase 2:2 sa v predĺžení ocitol vo vyloženej šanci Peter Šťastný. Pri ruskom protiútoku však obrana zabudla na Vinogradova a náš medailový sen sa rozplynul. V tom momente si tréner Július Šupler vylial zlosť kopancom do mantinela: „Predstavil som si, koľko ľudí doma od nešťastia treslo do televízora." Jeho kolega Viktor Tichonov v 62 rokoch vyskočil od radosti. Nevídaný prejav vždy prísne stojaceho muža.
V nešťastnej slovenskej kabíne bolo dlhé minúty hrobové ticho, hokejisti si od sklamania nevládali rozviazať šnúrky na korčuliach. Každý bol presvedčený, že sme na Rusov mali.
Bolestnejšie sa prehrať nedalo. Živé oči plavovlasej Nórky, ktorá mala v hale Hakon na starosti uvádzanie tlačových konferencií, sa hneď po oficiálnom protokole sústrastne rozplakali na pleci už vyrovnaného Šuplera.
Olympijské zlato získali Švédi po nezabudnuteľnom blafáku Forsberga vo finálových samostatných nájazdoch s Kanadou. Slovenský tím sa rozlúčil prehrou 1:7 s Čechmi. Po vedúcom góle Šatana sme naivne otvorili hru a súper nám chladnokrvne zasadil zárodok neskoršieho komplexu. S Rusmi sme sa porátali vo finále MS v Göteborgu 2002, s Čechmi vlani v Helsinkách v malom finále.
Najproduktívnejší hokejisti na ZOH
1. 10 bodov Pálffy (3+7)
2. 9 - Šatan (9+0)
3 - Šťastný (5+4), všetci SR
4 - Loob (Švéd) (4+5)
Najlepší strelec
9 gólov: Šatan
