Medzi mužstvá, ktoré s nádejou očakávali prerušenie ligy kvôli zápasu All-Stars, patria v tejto sezóne aj bluesmani zo St. Louis. Pomerne nečakane sa ocitli v situácii, keď im niekoľkodňová prestávka v neúprosnom kolobehu zápasov a cestovania prišla veľmi vhod. Po päťdesiatich štyroch odohraných zápasoch balansujú na spodných postupových priečkach do play off, čo je pre Blues v kontexte posledných prinajmenšom desiatich rokov dosť prekvapujúca a mrzutá skutočnosť.
Prvýkrát bez play off?
Ak by bluesmani pokračovali doterajším tempom, teda s priemerom 0,9 bodu na zápas, teoreticky by na konci základnej časti získali iba 74 bodov, čo by bolo nielen najmenej za posledných dvadsať rokov (ak nerátame skrátenú sezónu 1994/1995), ale čo by, súdiac podľa vlaňajších výsledkov - nestačilo ani na postup do play off. Ak by k tomu došlo, padol by jeden legendárny rekord NHL, lebo Blues držia historicky najdlhšiu šnúru neprerušených účastí v play off, spolu tridsaťšesť sezón. Inými slovami: táto sezóna by bola prvou (!) v histórii klubu, keď by sa bluesmani nedostali do play off.
Kríza prišla po novom roku
Dovtedy bluesmani ťahali svoju Centrálnu divíziu pred Detroitom. Mali dve dobré šnúry piatich (november) respektíve šiestich (december) víťazných zápasov za sebou. Ale potom prišiel nečakaný pád: Blues získali v januári v šestnástich zápasoch iba 13 bodov, čím sa dostali po prvý raz v sezóne pod hranicu jedného bodu na zápas (séria 4 - 3 - 9 - 0). Prehrali prakticky všetky zápasy s lepšími celkami (New Jersey, Vancouver, Dallas) a vyhrali len nad rozháranými Rangers, priemernou Floridou a podpriemerným Chicagom. Šnúra ôsmich zápasov bez výhry, ktorá sa preklopila až do začiatku februára, je najdlhšou za posledných päť sezón. Voľný pád zastavila tesná výhra nad Calgary Flames 2:1 v poslednom dueli pred All-Stars víkendom. To môže signalizovať, že bluesmani sa začínajú z kaluže vyhrabávať.
Problémy na všetkých postoch
Tím má problémy zavinené i nezavinené. Tými nezavinenými sú, samozrejme, zranenia, ktoré postihli najmä obranu Blues. V súčasnosti dlhodobo stoja až traja obrancovia základu MacInnis, Jackman a Chavanov, pričom Salvador, ďalší pevný prvok obrany, začal sezónu až v novembri. Stále to však nie je ono, fyzicky i produktivitou (doposiaľ iba dva body v štyridsiatich dvoch zápasoch).
Takýto výpadok nie je ľahké nahradiť, veď v prípade Ala MacInnisa ide o jedného z najlepších obrancov histórii NHL. MacInnis nehrá od tretieho zápasu sezóny, má opäť problémy s okom, aj keď posledné správy hovoria, že by sa do mesiaca mohol znovu objaviť na ľade. Barret Jackman sa vlani stal nováčikom roka, po dlhom čase obranca, jeden z najsľubnejších hráčov mladej generácie NHL. Zranenie ramena ho vyradilo do konca sezóny. Celá obrana tak stojí na dvojici Pronger - Baron, ktorí sú zároveň jedinými hráčmi (plus útočník Mark Rycroft), ktorí odohrali v tejto sezóne všetky zápasy. Ešte šťastie, že Chris Pronger je, zdá sa, von z pretrvávajúcich problémov so zranením zápästia, pre ktoré prakticky vynechal celú vlaňajšiu sezónu.
Hľadajú sa strelci
Horšie sa kríza Blues prejavuje na výkonoch útočníkov a brankárov. Blues majú síce trojicu špičkových hráčov Tkachuk, Demitra, Weight, ale s nimi aj hromadu problémov. Hlavným je strata streleckej konzistentnosti. Keith Tkachuk má síce solídnych 53 bodov, ale v krízovom januári prešiel „rekordným" obdobím, keď nedal gól až v trinástich zápasoch za sebou. Dough Weight práve ťahá šnúru desiatich zápasov bez gólu, ale ani celkovo (desať gólov) to nie je najslávnejšie. Výpadok takýchto strelcov sa jednoducho nedá nahradiť, podobne ako sa nedá nahradiť absentujúci Demitra, ktorý bol zopár zápasov mimo pre zranenie. Okrem toho mali Tkachuk i Weight problémy s disciplínou a dostali od NHL hráčske tresty. Niečo také na morálku tímu nevplýva práve najlepšie. To však nevysvetľuje nízku produktivitu hráčov ako Drake, Mellanby, Čajánek či Danton, ktorá je žalostná. Napokon, Tkachuk, Demitra a Pronger (teda jeden obranca) dali dokopy takmer 68 percent gólov svojho mužstva. To hovorí veľa.
Osgood sa nechytil
Tretím problémom Blues v tejto sezóne je stabilita brankárov. Vlastne - to je problém bluesmanov posledných pár sezón, prinajmenšom po skvelej základnej časti sezóny 1999/2000. Vtedy po veľkých nádejach na prvý Stanleyho pohár v histórii (Blues vyhrali Prezidentský pohár, trofej, udeľovanú tímu s najvyšším počtom bodov v základnej časti sezóny) nádej spľasla ako balón po prehre so San Jose Sharks hneď v prvom kole play off. Odniesol si to vtedy brankár Roman Turek, ktorý musel odísť. Bluesmani odvtedy nemôžu tento post stabilizovať: len vlani im chytalo až sedem brankárov, najviac v NHL. Brent Johnson, pôvodne pripravovaný na post gólmana č. 1, nemôže akosi naplniť očakávania. A ako sa ukazuje práve teraz, ani vlaňajšie angažovanie Chrisa Osgooda problém nevyriešilo. Má veľké výkyvy, je psychicky labilný, a tak si ide občas zachytať Rakúšan Reinhard Divis, tiež nič zvláštne.
Tréner Joe Quenneville, ktorý je pri tíme už deviatu sezónu, skúša riešiť krízu nasadzovaním starších hráčov (Martins, Nickulas, Brimanis), angažovaním hráčov, ktorí už čosi za Blues v minulosti odohrali (Pellerin, Rheaume), alebo občas vytiahne z nižších súťaží hokejistov pochybnej kvality ako Yablonski, Stuart, Pohl, Pollock či McLaren. Frekvencia mien, ktoré sa objavia, pokorčuľujú striedanie-dve a znovu idú na farmu, je v Blues pomerne vysoká, čo svedčí o trénerovej viere, že napokon predsa bude mať šťastie a vytiahne niekoho ako Demitra. Je otázne, či sa však dá, obrazne povedané, dvakrát strčiť ruku do toho istého klobúka.
Blues hrajú tento mesiac proti Ottawe, Tampe Bay, Detroitu, Vancouveru, San Jose a dvakrát proti Coloradu, čo je najťažší mesiac sezóny. Ak obstoja, postup do play off by si mohli vybojovať.
Autor: IGOR OTČENÁŠ(Autor je spisovateľom a hokejovým publicistom)
