BRATISLAVA - Vláda včera schválila, že za vysokoškolské štúdium sa bude platiť. Školné vo výške od 3600 do 21 900 korún by mali študenti začať platiť už na budúci školský rok. Ak zákon schvália aj poslanci, Slovensko bude prvou krajinou Visegrádu, ktorá sa rozhodla pre zrušenie bezplatného štúdia.
Na školné budú môcť všetci študenti získať pôžičku. Nový zákon o študentských pôžičkách ruší všetky doterajšie obmedzenia a jedinou podmienkou pre študenta je trvalý pobyt na Slovensku. „Základným cieľom je zlepšiť prístup k vzdelaniu, zvýšiť kapacitu škôl a zväčšiť podiel tých, ktorí budú môcť študovať," vyhlásil minister financií Ivan Mikloš.
Niektorí rektori so spoplatnením štúdia nesúhlasia, obávajú sa, že študenti odídu študovať do krajín, kde je vzdelanie stále bezplatné, najmä do Čiech.
Zákon upravuje aj poskytovanie sociálnych štipendií, ktoré dnes poberá asi osem percent zo 100-tisíc študentov. V novom systéme by ich mohlo získať 30 percent študentov, lebo vo fonde sa na budúci školský rok zvýši rozpočet na sociálne štipendiá na 700 miliónov.
„Navrhujeme presunúť 500 miliónov, ktorými dnes dotujeme internáty, do sociálnych štipendií," povedal Mikloš. Tvrdí, že terajší systém dotácií internátov zvýhodňuje aj „študentov z vyšších príjmových skupín".
Ministerstvo školstva očakáva, že zákon v parlamente podporia poslanci vládnej koalície, ktorá však nemá potrebnú väčšinu. Poslanci Slobodného fóra sa ešte zákonom nezaoberali a nevedia povedať, či ho podporia.
Opozícia bude hlasovať proti zákonu, najostrejšie sa na jeho adresu vyjadruje Smer.
Vysoké školy reagujú rôzne.
Rektor košickej Technickej univerzity Juraj Sinay sa neobáva, že zavedenie poplatkov zníži záujem o štúdium. Upozornil, že zákon umožňuje zo školného vytvárať štipendijné fondy, ktoré sa môžu použiť na motiváciu študentov.
Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Vladimír Báleš sa naopak obáva odlevu študentov. Študenti podľa neho odídu do krajín, kde sa za štúdium neplatí. Podobný názor má aj rektor Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý od vlády očakáva, že na školstvo dá viac peňazí z rozpočtu, lebo to sľúbila v programovom vyhlásení.
Zásadne proti spoplatneniu sú aj školské odbory.
Mikloš argumentuje, že študentom sa zlepší možnosť študovať. Do roku 2010 chce dosiahnuť, aby „každý, kto maturuje a chce ďalej študovať, nebol z hľadiska kapacity vyššieho ako stredného školstva obmedzený".
Študentom by mal pomôcť nový Študentský pôžičkový fond a doterajšie obmedzenia na získanie pôžičky prestanú platiť. „Každý študent s trvalým pobytom na Slovensku má nárok na pôžičku do výšky školného," povedal minister školstva Martin Fronc.
Z pôžičky však nebudú môcť študenti platiť iné náklady na štúdium, iba školné. Minister Fronc odhaduje, že ak by bolo priemerné ročné školné 8-tisíc, pôžičkový fond by študentom požičal asi 1,2 miliardy korún.
Čo hovorí zákon o študentských pôžičkách
- Študenti denného, externého štúdia a doktorandi si budú hradiť časť nákladov na štúdium, presne 5 až 30 percent priemerných ročných nákladov. Kto bude študovať dlhšie, ako je štandard, môže hradiť až 50 percent nákladov.
- Každá škola si sama určí presnú výšku školného. Pri odboroch, o ktoré nebude veľký záujem študentov, no štát bude mať záujem o ich absolventov, bude školné platiť štát. „Považujeme to za lepší spôsob, ako keby sa školné odpustilo, vtedy by škola prišla o príjem," povedal Ivan Mikloš.
- Školné budú školy čiastočne využívať na motivačné štipendiá.
- Každý študent bude môcť získať pôžičku vo výške školného, ktoré je na jeho odbore.
- Študentské pôžičky budú úročené takou sadzbou, za akú si požičiava štát, teda asi 5 percent. Pôžičku môže študent splácať už počas štúdia alebo po jeho skončení, splátkou najviac vo výške 10 percent z príjmu, ale iba vtedy, ak jeho príjem presiahne výšku minimálnej mzdy. Absolventi, ktorí sa zamestnajú vo verejnom sektore, napríklad ako učitelia na školách, môžu byť od splácania oslobodení.
- Študenti zo sociálne slabých rodín budú môcť požiadať o sociálne štipendium. Výška bude závisieť od toho, o koľko príjem rodiny presahuje životné minimum a aká je vzdialenosť bydliska študenta od školy.
Autor: haj
