Podľa európskych štatistík majú východonemeckí predstavitelia už teraz nemalé problémy. Predstaviteľ ministerstva hospodárstva v Sasku-Anhaltsku v rozhovore pre Spiegel Online musel priznať, že jestvujú projekty, na ktoré sú síce pripravené bruselské subvencie, všeobecná hospodárska situácia v Nemecku však núti podniky, aby sa vzdali zamýšľaných investičných opatrení.
Jedným zo železných pravidiel únie totiž je, aby krajina žiadajúca o podanie pomocnej ruky prispela aj svojou rozpočtovou troškou k dotáciám z rozličných bruselských fondov. A na to chudobnejšie nemecké štáty nemajú peniaze. Rozpočet únie teda zaznamenáva každý rok obrovský prebytok. Navyše, členské štáty únie požiadali vlani o tretinu menej dotácií, ako teoreticky mohli dostať.
Saské ministerstvo hospodárstva tvrdí, že vinu za nevyčerpané subvencie nesie aj Brusel pre neprehľadnú dotazníkovú a formulárovú džungľu. Predstavitelia v Meklenbursku-Predpomoransku však priznávajú, že spolufinancovanie dotácií z eurofondov niekedy nezvládajú z rozpočtových dôvodov.
Všetci východonemeckí politici pritom podčiarkujú, že bruselská rozvojová pomoc je životne dôležitá pre úspešný hospodársky vývoj nových spolkových krajín. V nadchádzajúcich mesiacoch budú však stáť pred obrovskou dilemou: jedným z ich najväčších protivníkov bude nemecká spolková vláda, ktorá nechce platiť do európskej pokladnice viac ako teraz. V konečnom dôsledku by to znamenalo, že do východného Nemecka bude putovať menej subvencií, lebo zvýšeniu štrukturálnych fondov sa vzpiera - spolu s inými platičmi - berlínska ľavicová koalícia.
Druhou stranou subvenčnej medaily je, že po májovom rozšírení únie vypadnú v rozpočtovom období 2007 - 2013 z najvyššej podpornej triedy spolkové krajiny na území bývalej NDR. Ich miesto zaujmú regióny z nových členských štátov. Východné Nemecko dostane v rokoch 2000 - 2006 približne 30 miliárd eur. V nasledujúcich rokoch to bude v každom prípade omnoho menej. Saskí, brandenburskí či durínski politici sa tomu bránia, ako môžu; ich vyhliadky na úspech sú však pomerne malé.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
