a predstaviť budúcoročný európsky šampionát spolu s projektom zimnej olympiády v Turíne. Denníku SME poskytli rozhovor.

Barbara, na tohtoročnú Európu ste pricestovali bez korčúľ a trénera, nie je vám ľúto, že nesúťažíte?

„Snáď trošku, ale všetko má svoj čas. Viete, korčuľovanie je stále môj život a to, že teraz už dve sezóny nejazdím, neznamená, že som s ním skončila."

Korčuľujete teda stále?

„Práve teraz nie, nemôžem, pretože s manželom čakáme prírastok do rodiny. Už sa veľmi teším! Ale na štadióne som každý deň. Pomáham s choreografiou a trénovaním talianskej reprezentácie. V lete som v Courmayeri viedla sústredenie a seminár o tancoch na ľade. Rada odovzdávam svoje skúsenosti."

Maurizio, po ukončení amatérskej kariéry ste neskrývali túžbu vrátiť sa do súťaží, lákajú vás stále?

„Pravdaže! Áno, mám veľmi rád tance na ľade a možnosť vrátiť sa a súťažiť považujem stále za otvorenú. Uvidíme."

Pomáhate Barbare pri trénovaní?

„Nie, to určite nie."

Prečo?

„Byť trénerom si vyžaduje obetovať športu život, venovať svojim zverencom všetok čas. Myslím, že momentálne ho nemám toľko, aby som mohol zodpovedne vychovávať napríklad tanečný pár. Vyžaduje to človeka sedem dní v týždni po celý rok. Je to životný štýl, ak to chcete robiť naozaj dobre."

Napriek tomu ste pri korčuľovaní zostali.

„Áno, spolu s Barbarou sa podieľame na projekte zimnej olympiády v Turíne 2006, koordinujeme, radíme. Niekedy je to slušná kopa povinností, no nesťažujem sa. Páči sa mi táto práca, je každý deň iná. Rozmanitá a zaujímavá."

Barbara, prezident Medzinárodnej korčuliarskej únie Ottavio Cinquanta odľah- čene otvoril tému vášho návratu na olympijský ľad v Turíne.

„Ách, áno (smiech), ale teraz máme iné povinnosti. Uvidíme. Skutočne nemôžem povedať viac. Teraz sa budem venovať rodine a práci, v budúcnosti určite aj korčuľovaniu!"