Los Angeles, Staples Center. FOTO - ARCHÍV

Bondra, Šatan, Demitra, Pálffy, Lašák. Výnimoční športovci a zároveň príťažlivé osobnosti pri svojich triumfálnych návratoch privádzajú davy do eufórie. Hokejová reprezentácia je v posledných rokoch najpopulárnejším a najsledovanejším športovým kolektívom na Slovensku. Záujem vrcholí v čase majstrovstiev sveta, kde tvoria základ tímu hviezdni hráči z NHL. Ak chcú naši fanúšikovia vidieť svoje idoly v zápasoch MS naživo, budú ešte dlhé roky odsúdení cestovať do cudziny. Na Slovensku ani v plánoch neexistuje hala, ktorá by spĺňala kritériá Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). „Podmienkou kandidatúry na MS je aréna s minimálnou kapacitou dvanásťtisíc miest na sedenie. Samozrejmé je tiež jej vybavenie podľa medzinárodného štandardu s tréningovou halou a ďalšími nevyhnutnými priestormi," hovorí generálny sekretár Slovenského zväzu ľadového hokeja Igor Nemeček.

Ekonomické limity

Argumenty ekonomickej výkonnosti sú neúprosné - Slovensko nemá potenciál na to, aby „uživilo" arénu amerického štýlu, ku ktorému sa blíži aj vyspelá Európa.

Tréner slovenských majstrov sveta z Göteborgu Ján Filc, majiteľ firmy Eurobal, sa orientuje aj v obchode. „Aj keby sa podarilo niekomu zhromaždiť dve miliardy korún na výstavbu haly, väčší problém by vznikol pri jej prevádzkovaní. Náklady by presahovali pol milióna korún denne. A to už v podmienkach špičkových technológií, ktoré pri úpravách interiéru z hokeja na tenis či koncert šetria počet pracovníkov i energie."

Nepriaznivý hendikep podľa neho vychádza až 35-násobne v porovnaní s kúpyschopnosťou v nepomerne ľudnatejšej Amerike. „V NHL je priemerná cena vstupenky na hokej 70 dolárov, u nás odhadujem maximálnu priechodnú výšku na 150 korún. Okrem vstupného však ľudia utrácajú peniaze na občerstvenie, suveníry," hovorí Filc. Možno významnejšia než schopnosť ľudí míňať peniaze, je využiteľnosť veľkokapacitnej haly. J. Filc: „U nás je asi päťkrát nižšia. Minimálna hranica sú dve podujatia do týždňa, teda aspoň sto akcií do roka."

Na Slovensku nesystémovo

Na Slovensku zatiaľ neexistuje taká ponuka špičkového profesionálneho športu ani iného šoubiznisu. I keď vďaka výhodnej polohe Bratislavy by sa dal očakávať istý pozitívny prielom.

Deprimujúce pri podobných úvahách je, že stále pykáme za nereálne megalomanské vízie minulosti. Miliardová záťaž večnej stavby Národného divadla, v Košiciach sa podobne zháňajú stovky miliónov na dokončenie nového zimného štadióna, ktorý začali stavať ešte v roku 1996. Nesystémovo vytŕča aj mimoriadna štátna dotácia na rýchlu výstavbu Národného tenisového centra, na ktorej je čitateľný lobing smotánky tenistov okolo ministra financií Mikloša. Súčet týchto investícií by bohato stačil na univerzálny reprezentačný objekt.

Najslávnejšia hala sveta, Madison Square Garden v centre New Yorku, bola priekopníkom polyfunkčnosti. Popri najrôznejších druhoch športu v nej má miesto i kultúra, dokonca aj vážne divadlo. Jej útulná úprava na divadelnú scénu nikoho neponižuje aj vďaka tomu, že v jej zázemí nájdu potrebný komfort diváci i herci.

Strategický downtown

Výsledkom spomínaných iracionálnych vrtochov mocných na Slovensku je, že nemáme jedinú dôstojnú strechu, pod ktorou by sa napríklad mohli na tradičnej letnej exhibícii ukázať naše superhviezdy z hokejovej NHL. A na druhý deň by sa mohol hrať tenisový Davis Cup, na ďalší muzikál. Divák by bol v pohodlných čalúnených kreslách (všetkých - povedzme pätnásťtisíc) spokojný s dokonalou akustikou, klimatizáciou, občerstvovacím servisom.

Pre takýto projekt by bola ideálna poloha súčasnej nedostavby nešťastného Národného divadla, ktorá sa ocitne v plánovanom downtowne Bratislavy. Presne týmto smerom sa premiestňovali stavby arén v Kanade a USA. V Montreale postavili nové Molson, dnes Bell Centre, v samom srdci mesta, podobne v Toronte Air Canada Centre za 265 miliónov kanadských dolárov zasadili priamo medzi hlavnú stanicu a Sky Dome, rovnako Staples Center v Los Angeles vyrástlo na kraji downtownu. Strategická lokalita rapídne zvyšuje využiteľnosť reštaurácií a iných priestorov (kongresových) a haly sa stávajú organickou súčasťou mesta, neustále je v nich živo. V zámorskej NHL si už všetky kluby vybudovali nové arény modernej generácie. Najstaršia je v Pittsburghu Mellon Arena, kde sa hrá od roku 1962.

Šatan cítil slony

Na naše zvyklosti je nevídaná flexibilita moderných arén v zámorí, kde sa zosúlaďuje hustý program hokejovej NHL a basketbalovej NBA.

Hokejistu Philadelphie Michala Handzuša už neprekvapuje nedávna skúsenosť. „O jednej popoludní som v našom Wachovia Center ešte videl hrať basketbalistov Sixers, večer o siedmej sme s naším tímom Flyers bojovali na ľade pod tou istou strechou o body v NHL."

Kapitán slovenskej reprezentácie Miroslav Šatan hrajúci v tíme Buffalo Sabres má aj takúto spomienku na Madison Square Garden. „Keď sme vošli pred rozkorčuľovaním do útrob, cítili sme zreteľne pach po slonoch. Deň predtým tam zvieratá vystupovali v cirkuse. Kým Madison je vyťažená priemerne päťkrát do týždňa, u nás v Buffale je to iné. Dokonca väčšinu tréningov máme v našej HSBC aréne (Hongkong-Shanghai Bank Corporation). V Buffale nie je tím NBA, okrem hokeja sa tu hrá halový európsky futbal, lacrosse, koncerty a zriedkavo aj box. Často na tripoch za súpermi som videl, že kým sme sa po hokejovom zápase osprchovali a zbalili, v aréne už čata pracovníkov zlikvidovala plexisklá aj s mantinelmi. Na ľad sa rozvinie izolačná plastová pena, uloží sa palubovka, prisunú koše a môže sa hrať basket."

V LA kráľovský luxus

V Los Angeles využívajú prepychový Staples Center okrem hokejistov Kings dve mužstvá basketbalovej NBA - Lakers a Clippers. Každý tím v NHL i NBA má svoje tréningové centrum, zväčša na periférii mesta. V Los Angeles majú vo štvrti South Health domov hokejisti Kings a basketbalisti Lakers. Patrí k najlepšie vybaveným v celom profišporte. Hokejisti majú k dispozícii dve ľadové plochy, obrovskú posilňovňu, odpočívacie priestory, kliniku. V spoločenskej miestnosti s koženými sedačkami a televíznymi megaobrazovkami čaká po každom tréningu kompletný cattering, neustále čerstvé ovocie. Málokto sa však zdrží dlhšie. Obranca Kings Ľubomír Višňovský. „Vždy sa bavím, keď prichádzajú basketbalisti Lakers. Niektorí vystúpia z auta iba v ponožkách a rytmicky sa pretancujú až k ich tréningovej telocvični. Vždy sa usmievajú, bavia."