V sobotu si v šprinte vyjazdila 23. miesto a 8 bodov do Svetového pohára, no málilo sa jej. „Toto sú majstrovstvá sveta, nie svetový pohár. Tu sa na body nehrá," vravela 32-ročná Slovenka, ktorá už na svetovom šampionáte viackrát atakovala medailu. Dva razy sa však musela uspokojiť so štvrtým miestom a zemiaková medaila jej prischla aj na olympiáde v Nagane.
V sobotu tak vysoko nerúbala, no na prvú desiatku si verila. „Čo sa dá robiť, ušli mi dve rany na stojke. V tomto vetre ani nulu trafiť nešlo. Keď som prichádzala na strelnicu, fúkal veľmi silný. Vedela som, že ma trestné kolo neminie, lebo mi mykalo puškou i telom. Len som nevedela, koľko ich bude," hovorila naša najskúsenejšia reprezentantka. Sobotňajší šprint bol riadnou fuškou. „Jazdilo sa na mokrom a hlbokom snehu. Mám radšej kĺzavý, tu rozhodovala hrubá sila. To nie je nič pre mňa."
Do nedele rána napadol nový sneh a jazdilo sa lepšie. No Soňu strelnica stále neposlúchala. „Z dvadsiatich rán osem mimo. Veď ja som na tom trestnom okruhu bola vari stále," povzdychla si v cieli Mihoková, ktorá z 23. miesta zo šprintu spadla až na 48. priečku. Do cieľa došla riadne znechutená, so stratou takmer šesť a pol minúty za Nórkou Poiréeovou, ktorá vyhrala oba víkendové dni.
„Ja neviem. Mne tá streľba nie a nie sadnúť. Keď mi raz vyjde, to bude hádam malý zázrak. Pred štartom som dúfala, že by som sa mohla zmestiť tak okolo pätnásteho miesta, ale s takou streľbou na to môžem zabudnúť. Prepadla som sa riadne hlboko. Teraz mi nezostáva nič iné, len ten výsledok rýchlo vytriasť z hlavy a pripraviť sa na utorňajšie vytrvalostné preteky," pokračovala Soňa.
Ľúto to bolo aj trénerovi našich žien Jurajovi Sanitrovi. „Budem sa opakovať, ale po oba dni rozhodovalo o výsledku aj šťastie a to v tomto počasí Soni neprialo. Teší ma však, že sa rozbieha Zuzka Hasillová, veď v stíhačke atakovala svoje prvé body vo svetovom pohári."
Autor: RASTISLAV HRÍBIK, Oberhof
