V súvislosti s touto na prvý pohľad nevinnou činnosťou sa Ladislav ocitol pred samosudkyňou okresného súdu obžalovaný z trestného činu útoku na verejného činiteľa.

„Pred krajčírstvom sme si všimli odstavené vozidlo. Stálo v zóne, kde od 7. do 22. hodiny platil zákaz zastavenia. Dedukovali sme, že on je vodičom, a vyzvali sme ho, aby preukázal svoju totožnosť. Odmietol sa legitimovať a vulgárne nám vynadal. Potom šiel do krajčírstva. Tesne pred vchodom sa otočil, vystrel pravú ruku, zovrel ju v päsť a vystretým ukazovákom znázornil, akoby držal pištoľ, a pritom povedal: iný a inde by vás určite odbachol, puf, puf, naznačil výstrel,“ opísali začiatok incidentu mestskí policajti Erik a Roland.

Niečo nebolo v poriadku

Ich vekom a skúsenosťami ostrieľanejším kolegom by toto pre dospelého človeka netypické gesto a reči možno signalizovali, že niečo nie je v poriadku. „Opätovne sme od neho žiadali doklady. Keď sme k nemu prišli, sotil rukami Erika do hrude s tým, že občiansky preukaz nepredloží. Preto sme ho odviedli na naše pracovisko,“ vypovedal Roland. Cestou na políciu jednému z nich údajne povedal: „Ako mohol taký potkan z matky vypadnúť.“

Obžalovaný pred súdom tvrdil, že to, z čoho ho viní obžaloba, sa nezakladá na pravde. „Prišli a žiadali odo mňa občiansky preukaz. Pýtali sa ma, prečo auto stojí tam, kde stojí, keď je tam zákaz zastavenia. Pritom videli, že do auta nakladám tovar zo svojho krajčírstva. Občiansky preukaz som im nedal, lebo som ho mal v krajčírstve. Chcel som ísť do obchodu, keď jeden z nich sa na mňa zahnal. Rozčúlilo ma to, pýtal som sa ho, čo si to dovoľuje, že je verejný činiteľ, ako sa to ku mne správa. No a na jeho nadávky som naozaj povedal: za toto by vás iní a inde odbachli a aj som výstrel napodobnil,“ predložil obžalovaný samosudkyni svoju verziu.

Z mestskej na štátnu

Ani príchod manželky, ktorá vybehla z obchodu s bundou, v ktorej mal občiansky preukaz, nič nevyriešil. Ladislav si zobral bundu a z mobilu zavolal štátnych policajtov. „Keď to tí dvaja počuli, rozprávali sa medzi sebou, že ma treba rýchlo zobrať preč. Lomcovali so mnou a pritom som si udrel hlavu. Vykrútili mi ruky za chrbát a v predklone ma ťahali na stanicu. Tam som dostal záchvat. Podlamovali sa mi nohy, napínalo ma na zvracanie, chcel som si sadnúť. Keď prišli štátni policajti, jeden odo mňa pýtal občiansky preukaz, povedal mi, že som povinný ho ukázať aj mestskému policajtovi. Prepúšťali ma, že môžem ísť preč, a ja som im vtedy povedal, že ich idem udať na štátnu políciu. Šiel som na štátnu políciu a zistil som, že idú za mnou. Nahlas, len tak do vzduchu som povedal, že ako taký potkan mohol vypadnúť z matky,“ podrobne opisoval.

Z obžalovaného psychopat

Ukázalo sa však, že problém je v niečom úplne inom. Pán Ladislav bol v roku 1975 účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej utrpel ťažké poškodenie mozgu, čo vyústilo do poúrazovej psychopatizácie jeho osobnosti. Ide o povahovú úchylku, pričom v konfliktných situáciách môže reagovať neprimerane afektívne, podráždene, respektíve výbuchom zlosti. Podľa záverov znalkyne bola aj v čase incidentu s policajtmi jeho ovládacia schopnosť zmenšená asi o 40 percent. Zdôraznila však, že tento stav možno primeranou liečbou upraviť.

Súd uznal pána Ladislava za vinného z trestného činu útoku na verejného činiteľa. Od jeho potrestania však vzhľadom na čistý register trestov a závery psychiatrov upustil a uložil mu len psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Obžalovaný sa cíti nevinný, a preto sa proti rozsudku odvolal.

MARCELA GÁLOVÁ