Pestúnka Viola Bukajová z Levíc s päťročnou Editkou.
„Editka sa má ku mne ako lepidlo," hovorí 45-ročná Viola, keď sa k nej túli päťročné čiernooké rómske dieťa. „Neter bola vydatá a nemala dobrého manžela. Istý čas so mnou aj bývali v spoločnom byte, kým nedostali vlastný. Jej manžel prepadol alkoholu, často jej prepil aj sociálnu podporu. Narobil dlžoby, zaplietol sa s úžerníkmi. Zobral ju takmer na štyri roky do cudziny, kde musela zarábať na jeho dlh. Deti zostali u mňa," hovorí pestúnka.
Hneď však na ne nedostávala peniaze a živorila. Žila z vyplateného podielu od spoločnosti, v ktorej predtým pracovala. Keď sa peniaze minuli, nosila cennosti do záložne. Deväť mesiacov čakala, kým jej úrady priznajú prídavky. Ďalšie tri roky, kým jej súd dal deti do pestúnskej opatery a priznal finančnú odmenu.
„Najstarší štrnásťročný Tibor ma volá krstná mama, bola som mu totiž pri krste. Trinásťročná Saška mi tiež hovorí krstná, hoci ešte nie je pokrstená. Najmladšia Editka mi hovorí mama," usmieva sa Viola Bukajová. Keď sa k nej pred štyrmi rokmi dostala, bola podvyživená.
Sem-tam k nim na návštevu príde vlastná matka. „Nemôže si ich zobrať, nemali by kde bývať. A kde by sa mali tak dobre ako tu," hovorí pestúnka, ktorá sa okrem detí stará aj o svoju ležiacu mamu.
JANA BEŇOVÁ, foto autorka
