Zakázané zbrane v Iraku sa doteraz nenašli, to však neznamená, že tam neboli a možno ešte nie sú. To tiež neznamená, že spravodajské služby o irackých hrozbách zámerne klamali. S takouto obhajobou včera vystúpil riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) George Tenet. Otázka je, kto mu uverí.

Zbrane hromadného ničenia a iracká hrozba boli jedným z hlavných argumentov na začiatok akcie. Opakovali to všetci lídri americkej vlády na čele s prezidentom Georgeom Bushom. Tenet však včera povedal, že tajné služby nikdy netvrdili, že Saddám Husajn je bezprostrednou hrozbou.

Súčasne dodal, že vláda ho nikdy nenútila, aby informácie o Iraku prifarboval. Aby ho robil nebezpečnejším, ako v skutočnosti bol.

Kde sa teda stala chyba? Kto teda začal hovoriť o Saddámovi ako o bezprostrednej hrozbe, keď to neboli tajné služby?

Tajné služby majú od 11. septembra 2001 problém. Podľa mnohých mohli útoku na dvojičky zabrániť. Preto sú stále pod tlakom. Vojna v Iraku im nepomohla. Boli to práve tajné služby, ktoré dodali administratíve Georgea Busha väčšinu argumentov, prečo na Saddáma zaútočiť. A teraz sa zdá, že ich informácie neboli správne.

Tenet sa usiluje tajné služby zachrániť. Vládu síce neobviňuje, ale skromne zdôrazňuje, že tajná služba predložila viacero pravdepodobných scenárov a niekto sa potom rozhodol pre ten najhrozivejší.

Dlhé mesiace politici dokázali odrážať útoky médií a opozície slovami, že zbrane sa ešte stále môžu nájsť. Po minulotýždňovom odstúpení bývalého hlavného amerického zbrojného experta Davida Kaya sa to už však nedá. Preto prezident Bush pristúpil na zriadenie nezávislej vyšetrovacej komisie a Tenet sa postavil prvý raz po takmer trištvrte roka pred verejnosť.

„Všetci sme sa mýlili," povedal Kay a dodal, že je presvedčený, že nijaké zakázané zbrane sa už v Iraku nenájdu a dokonca že tam neboli ani v čase, keď sa začínala vojna. Kay priamo nezaútočil na Busha a jeho vládu, obvinil však CIA, že dávala zlé informácie.

Tenet sa bráni. Opakuje, že jeho ľudia potrebujú ešte čas. Tvrdí, že jasné súdy sa budú dať vyriecť až vo chvíli, keď sa ukončí celé vyšetrovanie. Pátranie podľa neho ani zďaleka nie je ešte hotové, ako to hovorí Kay.

Už teraz však priznáva, že na konci nemusí mať CIA pravdu. „V spravodajskej práci nikdy nemáte absolútnu pravdu, ale sa ani nikdy absolútne nemýlite. Keď budú všetky poznatky o Iraku kompletné, ani potom nebudú naše závery úplne pravdivé, ale nebudeme ani úplne mimo," povedal Tenet.

Väčšine ľudí to však asi nebude stačiť. Budú chcieť vedieť, prečo nie je tajná služba schopná dodávať presné informácie a prečo si politici boli takí istí. Zdá sa, že pred sebou máme vzrušujúce časy, keď sa bude rozhodovať o osude tajných služieb a ich prepojení s vládou. MATÚŠ KOSTOLNÝ

Hlavné dôkazy

Urán z Nigeru

predpoklad: Irak má urán z Nigeru,

zdroj: informácia od britských tajných služieb,

realita: už v júli 2003 sa ukázalo, že ide o omyl, šéf CIA Tenet povedal, že takáto informácia nemala nikdy zaznieť.

Tajné zbrane

predpoklad: Irak ukrýva a vyrába zbrane hromadného ničenia na tajných miestach,

zdroj: fotografie zo špionážneho satelitu + svedectvá 15 ľudí z Iraku,

realita: zatiaľ sa tajné sklady nenašli, v továrňach sa vyrábali látky, ktoré sa môžu používať na vojenské aj civilné účely. Objavila sa nahrávka konverzácie dvoch dôstojníkov s príkazom, aby schovali nervový plyn. Ten však doteraz nenašli.

Jadrový program

predpoklad: Irak má jadrový program,

zdroj: informácie od ľudí, ktorí „zradili" Saddáma,

realita: dodnes sa nevie, či sa grafitové tyče do reaktorov mali využiť na mierové, alebo vojenské účely.

Mobilné laboratóriá

predpoklad: Irak preváža zbrane hromadného ničenia z miesta na miesto - podľa mnohých odborníkov kľúčový dôkaz,

zdroj: fotografie zo špionážneho satelitu zo 17. marca 2002,

realita: zatiaľ sa nedokázalo, že v konvoji skutočne prevážali zakázané zbrane (dve z áut sa našli), aj keď ho údajne sprevádzali Saddámovi najvernejší, aj zariadenia na dekontamináciu. Problém je aj to, že nikto nevie, kam sa konvoj stratil.

Neplnenie rezolúcie

predpoklad: Irak neplní rezolúciu 1441,

Irak sa mal podľa tejto rezolúcie z októbra 2002 vzdať zbraní hromadného ničenia, inak bude čeliť vážnym následkom. Začiatkom decembra predložil 12-tisícovú správu a vyhlásil, že žiadne zbrane nevlastní - pochybovali o tom Američania, Briti aj OSN.

Čo povedal Tenet

• vláda nás do ničoho netlačila
• nikdy sme nehovorili, že Irak je bezprostrednou hrozbou
• potrebujeme ešte čas
• Saddám mohol veľmi rýchlo z civilných programov urobiť vojenské
• nepodarilo sa nám dostať až tesne k Saddámovi