Už niekoľko mesiacov sa americká mena oslabuje a cena eura narastá. Z hľadiska znehodnocovania dolára príčiny vyzerajú na prvý pohľad jasne: účtovné škandály, ktoré naštartoval energetický gigant Enron. Spľasnutie cenovej bubliny akcií technologického sektora, čo ťažko zasiahlo Wall Street. K tomu možno pridať pokles spotrebiteľskej dôvery, nižšiu ochotu Američanov míňať na spotrebu, ako aj zmätočné vyjadrenia amerického ministra financií Johna Snowa, keď najprv verbálne podporil politiku silnej meny, aby ju následne potopil.

Na hodnotu dolára počas predchádzajúcich mesiacov pôsobila aj napätá situácia pred útokom na Irak, neskôr samotná vojna a nakoniec ťažkosti okolo povojnovej okupácie. Z makroekonomických faktorov treba zaznamenať rast amerického obchodného deficitu, rozpočtového schodku a tiež rekordne nízke úrokové sadzby americkej centrálnej banky.

Ako mesiace plynuli, americká ekonomika začala javiť známky oživenia a tie sa záverom roka potvrdili. V treťom kvartáli hrubý domáci produkt stúpol o úctyhodných osem percent. Vo štvrtom na medziročnej báze síce len o štyri percentá, čo je stále slušný výkon. Trh však údajne očakával takmer päťpercentný rast.

Zlepšila sa aj dôvera spotrebiteľov, akciové indexy kráčali ku svojim dvojročným maximám a šéf centrálnej banky Allan Greenspan pred dvoma týždňami dokonca povedal, že nevidí žiadny problém okolo financovania amerického obchodného deficitu. Miera nezamestnanosti v USA v decembri klesla na 5,7 percenta z novembrovej úrovne 5,9 percenta. No napriek tomu v relácii dolár-euro do dnešných dní nenastal žiadny obrat. Aby sme lepšie postrehli „útlocitnosť" americkej meny, všimnime si ešte tri dni starú informáciu: „Americkú menu zasiahla v utorok správa, že v pošte amerického Senátu bol odhalený jed ricín."

Ak dolár pozorne načúval zlým správam a bol takmer hluchý k dobrým, euro pri svojej ceste nahor sa správalo opačne. Európska centrálna banka (ECB) začiatkom marca minulého roka výrazne znížila úrokové sadzby pre obavy pred nepriaznivými vyhliadkami 12 členov eurozóny. Základné sadzby však stále zostávali vyššie v porovnaní s americkými. Ešte razantnejšiemu zníženiu úrokovej miery v Európe totiž bránili obavy z nárastu inflácie v niektorých častiach eurozóny. Zhodnocovanie eura nezastavili ani signály o blížiacej sa recesii v najväčšej európskej ekonomike - v Nemecku. Rovnako mizivý vplyv na euro malo opakované prekročenie povolených rozpočtových schodkov Francúzskom a Nemeckom, ako aj to, že Európska komisia v tejto súvislosti zažalovala členské štáty eurozóny na Európskom súdnom dvore za ich zhovievavosť. Miera nezamestnanosti bola vyššia ako americká - aj v decembri prešľapovala na úrovni 8,8 percenta. K sile eura stačí naozaj málo, tento týždeň to boli napríklad údaje, že podnikateľská aktivita v sektore služieb eurozóny sa zrýchlila napriek posilňovaniu spoločnej európskej meny.

Ak americkú menu zasiahla správa, že v pošte amerického Senátu bol odhalený ricín, euro pri svojej ceste nahor za každých okolností zachováva ľadový pokoj. Keď predsedovi Európskej komisie Romanovi Prodimu v sobotu 27. decembra vybuchol v rukách balík, v pondelok 29. decembra agentúra Reuters v správe o vývoji na devízových trhoch napísala: „Európska mena v pondelok prekonala ďalšiu kľúčovú hranicu 1,25 USD/EUR, keď dolár opäť klesal v dôsledku obáv z bezpečnostnej situácie a hlbokého deficitu bežného účtu USA."

Zdá sa, že dolár počuje aj trávu rásť, euro ani sekačku.