BRATISLAVA - Sen mnohých našich ľudí, že sa budú môcť voľne zamestnať v štátoch Európskej únie, sa tak rýchlo nesplní. Aj po vstupe budú musieť žiadať do väčšiny členských štátov o pracovné povolenia.
Členské štáty sa zľakli predstavy, že do ich krajín sa budú hrnúť davy ľudí za prácou a na poslednú chvíľu zavádzajú obmedzenia. Nedávno tak urobilo Švédsko, chystá sa Holandsko, debatuje sa o tom vo Veľkej Británii. Nemecko a Rakúsko sa rozhodli obmedziť voľný pohyb ľudí za prácou už dávnejšie.
Sociológ a riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík hovorí, že slovenské referendum o vstupe do únie v máji minulého roka bolo tesné, ale platné aj vďaka tomu, že sa na ňom „zúčastnilo mnoho mladých ľudí, pre ktorých bola lákadlom práve možnosť ísť pracovať do zahraničia".
Budúci slovenský komisár Ján Figeľ verí, že niektoré krajiny ešte zmenia názor. „Nie je to pre ľudí povzbudivé, budú to vnímať ako ďalšiu prekážku a nedostatok politickej vôle." Myslí si, že problém je najmä vo vnútorných politických zápasoch jednotlivých štátov, lebo „pracovné trhy v týchto krajinách volajú po väčšej otvorenosti". Reštrikcie podľa neho povedú skôr k čiernej práci a korupcii.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga povedal, že naše ministerstvo sa tieto štáty snaží presvedčiť, že žiadna mohutná migrácia im nehrozí.
Európska komisia vyzvala včera všetky krajiny, aby čo najskôr zrušili obmedzenia voľného pohybu osôb. Tie môžu platiť maximálne sedem rokov.
Britský premiér Tony Blair najprv naznačil, že uvažuje o obmedzení pracovného trhu, jeho hovorca to vzápätí vyvrátil a upresnil, že Blair len nechce tolerovať sociálnu turistiku.
Jedinou členskou krajinou únie, ktorá zatiaľ verejne neohlásila žiadne obmedzenia, je Írsko. To sa však už veľakrát zachovalo podľa vzoru Británie.
O svojich ochranných opatreniach proti voľnému pracovnému trhu zatiaľ oficiálne informovali Európsku komisiu iba štyri krajiny: Nemecko, Rakúsko, Belgicko a Fínsko.
Komisia pripomenula, že obmedzujúce prechodné obdobia sa netýkajú tých, čo chcú v členských štátoch samostatne podnikať. Budú si môcť slobodne zakladať podniky, s výnimkou niektorých služieb v Nemecku a Rakúsku.
Európska komisia nemá presné odhady, koľko pracovníkov z nových členských štátov sa bude po 1. máji uchádzať o prácu v niektorej z 15 súčasných krajín únie. Podľa štúdie, ktorú experti citovali, sa očakáva v roku po rozšírení presun asi 250-tisíc ľudí, neskôr asi 100-tisíc ročne. Nejde však iba o pracovníkov, ale aj študentov, samostatných podnikateľov, dôchodcov či rodinných príslušníkov, a to všetkými smermi, teda nielen z nových krajín do starých.
