Bratislava 5. februára (TASR) - Predseda parlamentného zahraničného výboru Ján Figeľ dúfa, že napriek aktuálne zverejneným zámerom viacerých členských krajín EÚ uplatňovať rôzne obmedzenia voľného pohybu osôb, budú aj také, ktoré svoje trhy práce sprístupnia hneď po rozšírení.
Zmenu postoja krajín, ktoré ešte pred časom deklarovali, že nemajú problém s otvorením svojich pracovných trhov, pritom bývalý hlavný vyjednávač s EÚ pripisuje silnejúcim politickým tlakom v ich vnútri.
"Chcel by som však vyjadriť nádej, že bude viacero pozitívnych príkladov, ktoré potvrdia neoprávnenosť obáv v iných štátoch a budú slúžiť ako inšpirácia pre terajšiu európsku 15-ku," povedal v rozhovore pre TASR. V tomto smere spomenul Grécko, Taliansko, Dánsko, Veľkú Britániu, či Írsko, ktoré predtým avizovali ochotu liberalizovať svoje pracovné trhy a zatiaľ sa definitívne nevyjadrili.
Ostatné krajiny už oznámili rôzne prekážky, ktoré plánujú voči záujemcom o prácu z nových členských krajín únie, vrátane Slovenska, uplatniť. "V Nemecku a Rakúsku, ktoré boli iniciátormi týchto opatrení, sa dá s istotou očakávať zavedenie najskôr dvojročného, a neskôr zrejme aj predĺženého prechodného obdobia," skonštatoval Figeľ. Podobne plánujú dvojročné obdobie, počas ktorého budú naďalej prijímať pracovníkov z pristupujúcich krajín podľa svojich vnútroštátnych pravidiel, uplatniť aj Belgicko, Luxembursko, Portugalsko, Fínsko a Španielsko, to však s výnimkou ľudí zamestnaných na maximálne polročné sezónne práce. "Francúzsko podobne zvažuje uzavretie bilaterálnych dohôd s novými krajinami, ktoré by umožnili uvoľniť niektoré profesie a bez obmedzení zamestnávať napríklad mladých odborníkov," opísal ďalej aktuálnu situáciu Figeľ. Holandská vláda zasa podľa neho v januári tohto roka rozhodla o určení kvóty v objeme 22 000 ročne pre ľudí z nových krajín a minimálne dvojročné obmedzenie zamestnávania osôb z terajších desiatich kandidátskych krajín oznámilo aj doteraz liberálne sa prezentujúce Švédsko.
Zmenu postoja viacerých krajín, ktoré približne pred rokom a pol deklarovali, že nemajú problém s otvorením svojich pracovných trhov, pritom bývalý hlavný vyjednávač s EÚ pripisuje silnejúcim politickým pohľadom v ich vnútri. "Potláčajú ekonomickú realitu, ktorá ukazuje, že pracovný trh západných krajín si žiada väčšiu flexibilitu. Už teraz, keď sa spájali trhy asociovaných a členských krajín, organizovali niektoré krajiny nábor pracovných síl z určitých profesií," zdôvodnil Figeľ. Druhou príčinou zvyšujúcej sa opatrnosti európskej 15-ky však podľa neho môže byť aj skutočnosť, že vstup desiatich nových krajín sa približuje. "Realizácia vážnych zmien sa vždy ľahšie vníma, kým sú v diaľke. Približovanie dátumu rozšírenia ale znamená objavovanie detailnejších súvislostí," domnieva sa.
Figeľ však dúfa, že namiesto politických kalkulácií nakoniec prevládnu "objektívne a rozumné názory". "Ak bude rozšírená únia viac otvorená dovnútra, ale aj navonok, stane sa vitálnejším hospodárskym a silnejším aktérom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch," zdôraznil predseda. V opačnom prípade, ako varoval, sa okrem ďalších negatívnych konzekvencií vytvára priestor pre čiernu prácu a zneužívanie situácie.
Definitívne stanoviská jednotlivých krajín v otázke ochrany trhu práce, ako dodal, však budú známe až tesne pred 1. májom tohto roka.
