Varšava/Bratislava 5. februára (TASR) - Nadchádzajúci členovia Európskej únie vyjadrili znepokojenie nad tým, že by sa Veľká Británia mohla stať ďalšou krajinou, ktorá ustúpi od svojho prísľubu neobmedzovať imigráciu z nových členských štátov.
Podľa politikov a komentátorov by zmena postoja Británie len niekoľko dní po tom, ako aj Švédsko upustilo od podobného prísľubu, bola vstupujúcimi krajinami vnímaná ako potvrdenie obáv z toho, že ich obyvatelia budú v zjednotenej Európe občanmi druhej triedy.
"Myslenie, že 14 rokov po páde Berlínskeho múra potrebujeme dlhé prechodné obdobia, ukazuje nedostatok solidarity," uviedol pre tlačovú agentúru Reuters slovenský kandidát na kreslo v Európskej komisii Ján Figeľ.
"So sklamaním zaznamenávame prípady, kde vlády predtým zaujali jednu pozíciu a teraz zaujímajú inú," povedal novinárom vo Varšave poľský minister zahraničných vecí Wlodzimierz Cimoszewicz.
EÚ sa chystá na svoje najväčšie rozšírenie o desať nových krajín, ktoré zvýšia počet jej obyvateľov o vyše 70 miliónov prevažne chudobných ľudí. Existujúci členovia môžu, ale nemusia, obmedziť prístup k svojim pracovným trhom a sociálnym systémom až na sedem rokov, poznamenáva agentúra Reuters.
Nemecko, ktoré pri štedrom systéme sociálneho zabezpečenia zápasí s vysokou nezamestnanosťou, trvalo pri dohode o podmienkach vstupu v roku 2002 na ponechaní reštrikcií. Iné štáty EÚ pod vedením Británie však prisľúbili úplné otvorenie hneď od 1. mája.
Britská konzervatívna opozícia vyvíjala tlak na vládu, už oslabenú v dôsledku vojny v Iraku, aby so zavedením určitých obmedzení nasledovala Švédsko, Dánsko a Holandsko.
Premiér Tony Blair v odpovedi na výzvy v stredu v parlamente povedal, že jeho vláda sa touto možnosť skutočne zaoberá. Podľa viacerých komentátorov jeho reakcia zaváňala panikou.
"Je to klasický príklad toho, keď sa politika robí v reakcii na zopár poplašných príbehov," vyhlásila Heather Grabbová, zástupkyňa šéfa londýnskeho Centra pre Európsku reformu. "Mali by už vedieť, že to nie je správne, a byť ráznejší pri odolávaní tomuto panikárstvu."
Grabbová a ďalší odborníci uvádzajú, že obavy z presunu miliónov ľudí z východu na západ Európy od 1. mája sú prehnané - mimo iného kvôli tomu, že už tisíce z nich pracujú v štátoch EÚ na málo platených miestach, ktorým sa miestni obyvatelia vyhýbajú.
Hoci obmedzenia sa sústredia poväčšine skôr na ochranu vypätých sociálnych systémov než trhov práce, budú spôsobovať nezhody v čase, keď sú vzťahy medzi "starou" a "novou" Európou už napäté.
"Tieto obmedzenia budú mať zlý emocionálny dopad na ľudí v pristupujúcich krajinách, ktorí si teraz môžu myslieť, že ich nechcú," uviedol bývalý poľský veľvyslanec v Nemecku a šéf varšavského proeurópskeho výskumného inštitútu Janusz Reiter. "Mohlo by to podnietiť politických lídrov (nových členských krajín), aby tvrdo bojovali za ochranu svojho."
