éra 3. a 4. februára
Tento mesiac sa sťahuje z repertoáru divadla anticky krutý Bash, na jeho miesto nastupuje nová koprodukcia nazvaná Odchody vlakov s podtitulkom Komédia pre 7 ľudí v podaní 2 nešťastných hercov.
Bulvárik Michaela Frayna Číňania dostal rámec slávneho filmového režiséra a tiež skvelého divadelníka Petra Zelenku. V skratke - na scéne sa síce hrajú samé banality, ale životy za divadelným paravánom sú nebanálne, skutočné, boľavé. Hercov bolo pôvodne sedem, už však zostali len dvaja nešťastní v dusnom priestore bývalých a súčasných lások. „Sú unavení, zmätení a ich budúcnosť je neistá," píše sa v bulletine. Kto by sa s takouto upútavkou neidentifikoval? Podobne, ako so zábudlivosťou hlavného predstaviteľa, ktorý sa nevie zorientovať ani vo svojich hrách, ani vo vlastnom živote.
Dva-tri trefné opisy situácie súčasníka, niekoľko podarených zelenkovských úletov a ako bonus milá životná filozofia o ťahaní osobných problémov na javisko a do života. Okrem toho už len ustavičné otváranie dverí, za ktorými nečaká nijaké prekvapenie. No a to prezliekanie! Ady Hajdu nestíha meniť nohavice a intonáciu, čo sa tak rýchlo potrebuje prevteľovať zo slizkého potenciálneho homosexuála do popleteného pána domu.
Vôbec nejde o to, že by v aktuálnej divadelnej ponuke neboli oveľa menej talentované pokusy o pobavenie diváka. Budúcnosť našich špičkových hercov je však skutočne neistá, ak si musia vykričať hlas na takýchto hrách.
V inscenácii Bash vedie Anna Šišková obdivuhodný monológ. Striedmy, presný, pravdivý. V tomto prípade mení herečka podchvíľou identitu, hlas aj kostým, to všetko nie bez šarmu a predsa sa melodramatického vyústenia hry ledva dočkáme. Ak by som chcela parafrázovať fór z hry, ak vynásobíme schopnosti účinkujúcich hercov a hosťujúceho režiséra a podelíme obmedzenými finančnými možnosťami, aj tak dostaneme nenulový počet hier, ktorých inscenovanie by sa mi zdalo užitočnejšie.
Kto to však rozsúdi? Diváci? Marketingoví manažéri či riaditelia? Predať umenie je tiež umenie.
