Podobne ako americký plán letov na Mars volí i európska „cestovná mapa" prístup postupných krokov - najskôr budú vyslané robotické sondy a posádky na Mesiac. „Skôr než sa vydáme na Mars, musíme sa vrátiť na Mesiac. Než sa rozbehneme, musíme chodiť," uviedol vedúci európskeho programu Auróra na dlhodobý výskum Franco Ongaro.
„Myslíme, že je technicky zvládnuteľné vyslať pilotovanú misiu na Mesiac medzi rokmi 2020 a 2025 a potom na Mars medzi rokmi 2030 a 2035," dodal. Program má stáť v budúcich rokoch asi 900 miliónov dolárov.
Ongaro poprel, že by európsky projekt znamenal otvorené súperenie s americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA). Predpokladá, že Američania, Európania a Rusi, ktorí všetci plánujú cestu na Mars, budú v kontakte. Americký prezident George Bush minulý mesiac okrem iného vytýčil cieľ návratu americkej posádky na Mesiac do roku 2020 a pilotovanej misie na Mars do roku 2030.
ESA pred vyslaním posádky plánuje dve misie na Mars. V rámci misie ExoMars má v roku 2009 na červenej planéte pristáť pojazdný robot a misia Mars Sample Return má za cieľ dopraviť vzorky pôdy z Marsu v rokoch 2011 až 2014. Skúšobné misie budú od roku 2007 zahŕňať nepilotované verzie neskorších letov posádok. Tieto misie by mali najskôr preveriť aerodynamiku, pohon na slnečnú energiu a technológie mäkkého pristátia. Ďalším účelom bude overenie, či budú moduly schopné vydržať vyššiu rýchlosť vstupu do atmosféry, než je bežné pri návrate z Mesiaca.
Podľa profesora Colina Pillingera, britského vedca povereného nedávno skrachovanou misiou sondy Beagle-2, je dôležité ešte pred určením letu posádky zistiť, či na Marse existuje život. „Bolo by správne, aby sme zasahovali do ekológie iného telesa? Pravdepodobne nie."
V ESA sa už rozbehli práce na ďalšom projekte - Venus Express. Ako už názov napovedá, cieľom misie tentoraz bude planéta Venuša.
(čtk)
