so žiadosťou o výklad ústavy v tejto veci. Právnych problémov okolo referenda je však viac.
Nie je isté, či možno uskutočniť referendum s otázkou o skrátení volebného obdobia.
Politici z vládnej koalície sa pravdepodobne obrátia na Ústavný súd s otázkou, či je referendová otázka v súlade s ústavou. Podľa nich ústava jasne hovorí, že volebné obdobie je štvorročné. Milan Hort z SDKÚ povedal, že koaliční aj opoziční poslanci už pracujú na podaní na Ústavný súd, aby podal výklad v tejto veci. Za túto iniciatívu sa prihovárajú aj ANO, KDH a SMK ústami svojich predstaviteľov a kritizujú Schustera, že tak neurobil z vlastnej iniciatívy ešte pred vyhlásením referenda. Ústavný právnik Peter Kresák považuje za sporné aj to, či sa otázka netýka základných práv a slobôd. Konanie referenda o týchto otázkach je vylúčené.
Nie je isté, či sa môže uskutočniť referendum a prezidentské voľby v jeden deň.
Ústava pripúšťa konanie referenda v deň volieb do Národnej rady a priamo nehovorí o možnosti spojenia referenda s inými voľbami. Podľa ústavy je povinnosťou štátnych orgánov konať tak, ako im to zákon dovoľuje, na rozdiel od občanov, ktorí môžu robiť všetko, čo nie je zakázané.
Ústavný právnik Peter Kresák nepovažuje za štandardné, že prezident nevyužil svoju možnosť a neobrátil sa na Ústavný súd, aby podal výklad, či je konanie oboch hlasovaní v jeden deň v súlade s ústavou. Ďalší ústavný právnik Ladislav Orosz tvrdí, že prezident sa ohľadom tejto veci nemohol obrátiť na Ústavný súd. „Mohol by tak urobiť, až keby vznikol spor medzi dvoma ústavnými orgánmi. Rozdielne názory právnych expertov, nie sú dostatočným sporom." Dnes by sa podľa Orozsa mohla na Ústavný súd v tejto veci obrátiť Národná rada, ale zatiaľ o to neprejavila záujem.
Nie je isté, či prípadný kladný výsledok referenda musia poslanci akceptovať a schváliť zákon o skrátení volebného obdobia.
Aj v prípade, že bude referendum úspešné (čo znamená, že sa na ňom zúčastní viac ako polovica oprávnených voličov a väčšina bude hlasovať za skrátenie volebného obdobia), budú musieť poslanci schváliť zákon, ktorým si skráti funkčné obdobie. Podľa Ladislava Orosza, je výsledok referenda záväzný, ale treba to odlíšiť od vymožiteľnosti jeho účinkov. „Ak by poslanci nerešpektovali výsledok referenda, neexistuje pre nich právna sankcia, aj keď by tak porušovali ústavu," myslí si Orosz.
Kto sa môže obrátiť na Ústavný súd
Žiadosť o výklad ústavnosti sporných ustanovení môže: vláda, pätina poslancov, generálny prokurátor a 350-tisíc občanov. Ústavný súd však, podľa Kresáka, nemôže zastaviť už vyhlásené referendum. Existuje možnosť podať žiadosť aj proti výsledkom referenda, čo môže v konečnom dôsledku znamenať neplatnosť referenda.
