Na tlačovej konferencii včera Ivan Šimko a Zuzana Martináková oznámili, že sa s predsedom SDKÚ Mikulášom Dzurindom takmer na ničom nedohodli. FOTO TASR - ŠTEFAN PUŠKÁŠ
BRATISLAVA - Premiér Mikuláš Dzurinda možno nebude tak nevyhnutne potrebovať Slobodné fórum Ivana Šimka na prežitie vlády a prijímanie zákonov v parlamente. Po predvčerajšom bezvýslednom stretnutí lídrov SDKÚ a SF síce zostáva Dzurindova vláda menšinová, ale v ten istý deň podporilo HZDS vládnu koalíciu práve proti návrhom SF.
Zuzana Martináková povedala, že SF zostáva „v pozícii nezávislých poslancov" s tým, že „podporí všetky rozumné kroky vlády". Považuje to za normálnu parlamentnú pozíciu v situácii, keď vládna koalícia je pre nich dnes neprijateľná, lebo „je to politika o moci, peniazoch, záujmoch a obhajobe silných a bohatých". Vládna koalícia sa podľa nej spreneverila „slušnej a demokratickej politike" pre stredné vrstvy.
Martináková sa neobáva, že SF by mohlo dopadnúť, ako Ľudová únia, ktorá sa odtrhla od HZDS a dnes má slabú podporu. „Ideme za tým, pre čo sme sa rozhodli. Prečo sa máme porovnávať s Ľudovou úniou?"
Premiér Mikuláš Dzurinda ponúkol v utorok večer Slobodnému fóru miesto podpredsedu parlamentu, ktoré patrí SDKÚ. Tí tento post odmietli, ale s Dzurindom sa dohodli na zriadení parlamentného výboru na koordináciu a o dosahoch reforiem na občanov. Kandidátom na predsedu tohto výboru by mal byť nominant Slobodného fóra, ktoré vznik výboru navrhlo. Na ďalších podstatnejších veciach sa nedohodli.
Predseda KDH Pavol Hrušovský iný výsledok stretnutia neočakával, pretože pozná „stanoviská oboch politikov zainteresovaných na tomto spore". Myslí si, že Dzurindova ponuka pre SF nebola taká uspokojivá, aby „sme mohli s SF rátať ako s riadnym členom koalície".
Hrušovský sleduje Šimkov záujem kontrolovať vládu, „preto som navrhol premiérovi, aby zreálnil počty členov vlády s počtami členov v poslaneckých kluboch". To je podľa neho riešenie aj pre Šimka, a ten „by urobil dobre, ak by bol ochotný tento podiel na moci realizovať účasťou vo vláde". (rf, rk)
Ako skončili odštiepenci
K podobnému odštiepeniu časti strany, ako pri odchode poslancov okolo Ivana Šimka z SDKÚ, došlo v rôznych stranách. V väčšinou to pre odštiepencov nedopadlo dobre. Výnimkou je Smer.
HZDS
- Milan Kňažko založil Alianciu demokratov, Jozef Moravčík Alternatívu politického realizmu. Neskôr sa zlúčili do DU, ktorá sa stala jednou z materských strán SDK a potom ju pohltilo SDKÚ.
- Ivan Mjartan, založil SDS, neskôr Stred. Obe sú nefunkčné.
- Jozef Kalman založil Ľavicový blok. Nemá skoro žiadnu podporu.
- Ivan Gašparovič sa vzoprel Mečiarovi, ktorý ho nedal na kandidátku, a založil HZD. Do parlamentu sa nedostalo. V prieskumoch má okolo 3 %.
- Vojtech Tkáč po odchode z HZDS založil ĽÚ, ktorej preferencie klesajú pod 1 percento.
SNS
- Jána Slotu vylúčila Malíková zo SNS a založil Pravú SNS. Ani jedna z týchto strán sa po prvý raz od roku 1989 nedostala do parlamentu. Vlani sa strany opäť zlúčili a dosahujú preferencie nad 5 percent.
KDH
- Ján Klepáč založil SKDH, dnes neexistuje.
- Skupina okolo Ivana Šimka a Mikuláša Dzurindu založila SDKÚ. Je najsilnejšou vládnou stranou, ale preferencie jej po Šimkovom odchode klesli.
SDĽ
- Ján Ľupták založil ZRS, ktoré sa dostalo do parlamentu, a vládnej koalície v roku 1994. Dnes má minimálnu podporu.
- Robert Fico založil Smer. Má najvyššie preferencie.
- Peter Weiss a Milan Ftáčnik založili SDA. Má podporu okolo 1 %.
DS
- Hlavní predstavitelia DS založili OKS. Dnes sú obe strany pod 1 %.
SDKÚ
- Ivan Šimko založil Slobodné fórum. Strana má podporu od 2 do takmer 4 %. (rf)
