To sa Lipšicovmu návrhu zákona môže stať osudným, lebo aj keby vláda poslanecký návrh zamietla, nezabráni tomu, aby ho poslanci predložili taký, ako chcú. Už dnes sa pritom vie, že poslanecký návrh bude v parlamente skôr ako ministrov. Lipšic pripúšťa, že jeho návrh ani nestihne prísť na rad. „Závisí to od toho, ako parlament naloží s poslaneckým návrhom," povedal pre SME.

Lipšic pokladá poslanecký návrh za „málo vykonateľný a menej prísny", a preto bude už vo vláde presadzovať jeho sprísnenie, lebo v parlamente to bude ťažšie.

K dvom návrhom zákona pravdepodobne pribudne ešte jeden - z dielne Smeru. Ten podľa poslanca Igora Federiča bude v zásade totožný s pôvodným Lipšicovým návrhom. „Jediný rozdiel bude v tom, že závažné porušenia (zákona) budú kvalifikované v Trestnom zákone ako trestný čin," povedal. To by znamenalo, že verejný funkcionár odsúdený za konflikt záujmov by automaticky funkciu stratil a ešte by aj bol potrestaný napríklad aj odňatím slobody.

Lipšic aj toto riešenie považuje za „zmäkčujúce". Dôvodí, že parlament by v tomto prípade aj tak musel zbaviť poslanca imunity, čo podľa neho môže byť problém.

Návrh zákona o konflikte záujmov Lipšic predložil na rokovanie vlády dva týždne po tom, čo ho pred záverečným hlasovaním stiahol z rokovania parlamentu. Oproti pôvodnému zneniu je v ňom niekoľko zmien, ktoré parlament odhlasoval. Ide napríklad o rozšírenie okruhu osôb, ktorých sa zákon týka, zmenu kvóra na rozhodnutie vo výbore (pre nezlučiteľnosť funkcií) z jednej tretiny na nadpolovičnú väčšinu a zúženie okruhu osôb, ktorých majetkové pomery má funkcionár oznamovať, na manžela, manželku a neplnoleté deti, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. (joč)