Prezident Schuster vyhlásil prezidentské voľby aj referendum na jeden deň. Poslanci sa chcú obrátiť na Ústavný súd. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Prezident povedal, že za svoje rozhodnutie ponesie zodpovednosť a „nech by som sa rozhodol akokoľvek, bol by som kritizovaný vždy inými stranami, právnikmi, politológmi a občanmi".
Politikov vládnej koalície Schuster pobúril a mnohí ho obviňujú, že zneužil svoju funkciu, aby si vylepšil vyhliadky na znovuzvolenie za prezidenta.
Naopak jeho rozhodnutie privítali prívrženci predčasných volieb - odbory, komunisti a Ficov Smer.
Predseda parlamentu Pavol Hrušovský povedal, že Schuster premenil Prezidentský palác na „odborársku pobočku a opäť raz degradoval úrad hlavy štátu". Premiér Mikuláš Dzurinda povedal, že rozhodnutie prezidenta je „politicky nečestné, neférové, nekorektné, nepoctivé", keďže prezident sám kandiduje.
Prezidenta kritizovali aj jeho súperi Eduard Kukan, Ľubo Roman a Martin Bútora. Vladimír Mečiar ešte v polovici januára obvinil Smer, že sa s prezidentom dohodli.
Prezident obhajuje svoj krok aj poukazovaním na to, že spojením volebných aktov sa ušetria peniaze. Ministerstvo vnútra a Štatistický úrad to spochybnili.
Vládni politici vyčítajú prezidentovi, že sa neobrátil na Ústavný súd, či je referendová otázka o skrátení funkčného obdobia parlamentu v súlade s ústavou. Prezident sa totiž takejto možnosti dožadoval v roku 2000, keď referendum požadovalo HZDS. Novela ústavy mu túto možnosť teraz dáva.
Pozitívny výsledok referenda by automaticky neznamenal, že budú predčasné voľby, lebo poslanci by ich museli schváliť 90 hlasmi. Politológ Ľuboš Kubín si myslí, že referendum aj tak nemá takmer šancu na úspech. „Len referendum o vstupe do únie bolo úspešné, keď všetky strany vyzývali ľudí na účasť. Teraz je však ľudové hlasovania predmetom politického boja," povedal. Podľa neho ani zástancovia a ani prívrženci predčasných volieb neoslovujú viac ako dva milióny voličov, ktorí by museli prísť na referendum, aby bolo platné.
