ných podnikov, či dokonca pod skládkami odpadu.
Len približne štvrtina pozemkov je vysporiadaných a záhradkári ich majú vo vlastníctve. Ďalšia štvrtina žiadostí je na úradoch, zvyšok tvoria takzvané problémové pozemky.
„Prvé osady vznikali začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. V tom čase o užívaní pôdy rozhodoval okresný alebo mestský národný výbor. Nerobili sa žiadne zmluvy. Títo záhradkári majú teraz problémy," hovorí predseda mestského výboru Slovenského zväzu záhradkárov František Bejda.
„Dobre obišli tí, ktorí záhradkárčili na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Mohli ich kúpiť po 12 korún za štvorcový meter. A väčšina tak aj urobila. Teraz chcú niektorí pôvodní majitelia rovnako ako za stavebné pozemky, 100 korún aj viac. Naši členovia sú väčšinou dôchodcovia. Nie sú ochotní ani schopní dať za pozemok, na ktorom roky pracovali a často mizernú pôdu zúrodnili, trebárs 200-tisíc," hovorí Bejda. Problematické sú aj poplatky za odpad.
„V niektorých mestách platia len za domový odpad v mieste trvalého bydliska. V Košiciach od nás chcú, aby sme platili dvakrát - aj za odpad zo záhradky. Pritom často je problém s odvozom. Sú mestá, v ktorých takéto všeobecne záväzné nariadenia poslanci jednoducho neprijali."
„Za posledných pätnásť rokov nevznikla ani jedna nová osada. Niektoré museli ustúpiť napríklad diaľničnému privádzaču, ale ostatné fungujú. Záujem o záhradky je však stále pomerne veľký," hovorí František Bejda. (sen)
