Ako sa dostávali záhradkári k pozemkom pod záhradkovými osadami?
„Pozemky, na ktorých zriaďovali záhradkové osady, získavali záhradkári od jednotných roľníckych družstiev alebo okresných národných výborov, respektíve organizácií, ktoré mali k pozemkom iné užívacie právo. Boli to nevyužité pozemky, svahovité, neprístupné, v niektorých prípadoch bývalé smetiská. Jednoducho, nevhodné na veľkovýrobu. Záhradkári ich zhodnotili. Problém bol, že pozemky mali záhradkári väčšinou v dočasnom užívaní."
Nároky na mnohé pozemky si dnes robia pôvodní majitelia, ktorým ich zhabali družstvá. Ako sa to rieši?
„V období reštitúcií pôvodní vlastníci oslovili roľnícke družstvá, tie priznali, že ide o vlastníctvo pôvodných vlastníkov, a potom išlo o dohodu, alebo nedohodu. V roku 1997 zákon spriechodnil vysporiadanie pozemkov. Ak sa dohodne pôvodný vlastník so záhradkárom, urobia kúpno-predajnú zmluvu a vklad vlastníctva povolí kataster nehnuteľností. Ak sa záhradkár s pôvodným vlastníkom nedohodne, zákon umožňuje užívateľom záhradiek spracovať návrh na začatie konania, ktorý sa predkladá na okresný úrad, a záhradkár zaplatí zákonom stanovenú cenu Slovenskému pozemkovému fondu a ten vysporiada vlastníka v peniazoch alebo v pridelení náhradného pozemku. Vysporiadanie záhradkárov trvalo neraz dlho, lebo pracovníci okresných úradov opakovane žiadali dopĺňanie dokladov a úrady boli nepružné. Dodnes je vysporiadaných asi len tridsať percent pozemkov v záhradkárskych osadách."
Boli aj prípady, že sa pôvodný vlastník a záhradkár nedohodli a záhradkár opustil záhradku?
„Záhradkár môže napríklad ostať ako nájomca u pôvodného vlastníka, alebo opustí záhradku, ale to nie je otázka vysporiadania. Vysporiadanie je prechod vlastníctva. Cena závisí od dohody. Keď záhradkár dvadsať a viac rokov zveľaďoval pozemky, chce byť vlastníkom a zákon mu to umožňuje. Neviem o prípade, žeby záhradkár dobrovoľne opustil to, čo dvadsať rokov budoval."
Vytvárajú sa nové osady?
„Nie a ani nepredpokladám, že by vznikali. Pozemkov nie je veľa a záhradkárov skôr ubúda. Ceny, za ktoré sa nové pozemky na zriadenie nových záhradkových osád ponúkajú, sú pre väčšinu privysoké."
Je záhradkárčenie česko-slovenské špecifikum, alebo je rozšírené aj inde?
„Vo veľkom sa záhradkárči aj na Západe. Vlani bol v Bratislave seminár medzinárodnej záhradkárskej organizácie a prišli záhradkári z Veľkej Británie, Belgicka, Dánska, Holandska, Nemecka, Francúzska, Luxemburska, Rakúska, Nórska, Švédska, Švajčiarska, Poľska, Čiech a Slovenska. To sú štáty, kde je záhradkárčenie najrozšírenejšie a je aj upravené zákonmi."
Typický slovenský záhradkár pestuje zeleninu alebo ovocie, chodieva okopávať, robí postreky. Je to tak aj v zahraničí?
„U nás je záhradkárčenie iné, záhradkári pestujú určité produkty, ktoré aj spracúvajú. Slovenský zväz záhradkárov napríklad zabezpečoval aj muštárne, pálenice, sušiarne ovocia. Na Západe sú záhradky viac o relaxe, odpočinku. Aj u nás zrejme časom dôjde k tomu, že záhradka bude slúžiť viac na rekreáciu. Problém je aj v kriminalite, náš záhradkár o svoju úrodu často prichádza, lebo mu ju ukradnú zlodeji. Farmársky zákon je, žiaľ, nedokonalý, pretože chráni poľnohospodárske plodiny, ale ostatný majetok záhradkárov nie. Ďalší rozdiel je, že na Západe sa záhradkové osady využívajú celoročne. Napríklad pri Viedni staršia generácia uvoľňuje byty mladým a starší idú do záhradných domčekov."
Aj záhradkári na Západe sú organizovaní?
„Sú ešte organizovanejší. U nás sa vlastníkom záhradky po vysporiadaní stáva jednotlivec. V západnej Európe sú vlastníkom prevažne obce, mestá, prípadne základné záhradkárske organizácie ako právnické osoby a je to omnoho jednoduchšie pri riešení problémov. U nás je napríklad v základnej organizácii čiže záhradkárskej osade sto členov. Keď sa sused so susedom nepohodne, sú odkázaní na občianskoprávne konania a to trvá dlho."
RICHARD FILIPKO
