„Môj syn má poruchu správania. V škole sa nesústredí, na hodinách sa prechádza, vykrikuje, prerušuje učiteľku. Doma to s ním nie je také zlé, ak sa mu venujem, nemám s ním problémy. Na nedávnom rodičovskom združení však takmer všetci rodičia odhlasovali, že môj syn musí zo školy odísť. Majú na to právo a je ich stanovisko pre riaditeľa školy záväzné? Musím ich rozhodnutie rešpektovať? Každý má plné ústa integrácie, ale skutočnosť je úplne iná!" R. V., Košice
ĽUBOŠ TUŽINSKÝ, kancelária hlavného školského inšpektora: „Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalé bydlisko. Môže ju však plniť aj v základnej škole mimo tohto obvodu, a to so súhlasom riaditeľa školy, do ktorej sa hlási. Ak je žiak prijatý do školy, ktorá je mimo obvodu jeho trvalého bydliska, má právo túto školu navštevovať až do jej ukončenia.
Deti s poruchami pozornosti spojenými s hyperaktivitou (ADHD), sú osobitným problémom súčasných škôl. Vzhľadom na to, že niektoré na vyučovaní vyrušujú, používajú nadávky (voči spolužiakom, ale i učiteľom), sú agresívne a podobne, v mnohých triednych kolektívoch ostatné deti ich prítomnosťou trpia. Aj keď sa často uvádza, že tieto problémy možno eliminovať vhodným pedagogickým prístupom, narastajúci počet sťažností v tejto oblasti naznačuje, že školy situáciu v mnohých prípadoch nezvládajú. A nie je to vždy ich chyba.
Podľa súčasnej právnej úpravy môže byť žiak psychologicky (psychiatricky) vyšetrený, respektíve preradený do špeciálnej školy, len so súhlasom rodiča. Žiak teda zostáva v bežnej základnej škole aj vtedy, keď rodičia nespolupracujú s pedagógmi ani s ďalšími odborníkmi, čím trpia nielen ostatní žiaci, ale aj samo postihnuté dieťa.
Čo sa týka hlasovania rodičov o vylúčení žiaka, každý občan má právo vysloviť svoj názor. Tento názor pre riaditeľa školy nie je záväzný. Navyše treba poznamenať, že prípadná petícia rodičov nesmie, v súlade so zákonom o petičnom práve, nabádať k porušeniu zákona. Rovnako však treba poznamenať, že práva podľa Dohovoru o právach dieťaťa majú nielen postihnuté, ale aj ostatné deti a v prípade, že sa žiak dopúšťa skutkov, ktoré by sa u osoby staršej ako 15 rokov považovali za trestné činy (ublíženie na zdraví, ohrozovanie mravnej výchovy), možno rozhodnúť o pobyte dieťaťa v zariadení výchovnej prevencie (liečebno-výchovné sanatórium, diagnostické centrum), aj bez súhlasu rodiča."
