Každé postihnuté dieťa, ktoré je zaradené do bežnej školy (integrované), by malo mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací plán. Rodičia s tým však často nesúhlasia, pretože nechcú, aby sa ich dieťa líšilo od ostatných. „Hendikep sa však zaradením do bežnej školy nestratí. Musí sa prekonať vytvorením špeciálnych podmienok pre dieťa," hovorí Margita Levčíková zo Štátneho pedagogického ústavu. Rodičia by sa preto mali vytvorenia takýchto podmienok vždy dožadovať, dodáva. FOTO - ZŠ RADLINSKÉHO, DOLNÝ KUBÍN
Ešte nedávno nemali rodičia postihnutých detí pri výbere školy možnosť voľby - pre ich deti boli určené špeciálne školy. Dnes už majú právo rozhodnúť sa: dieťa nemôže byť zaradené do špeciálnej školy bez ich súhlasu. Rodičov, ktorí žiadajú školy o integráciu hendikepovaných detí do bežných tried, pribúda. Školy im však často odpovedajú: nemáme podmienky.
„Väčšina škôl by prijala deti s postihnutím, ale nemajú na to peniaze," hovorí Margita Levčíková zo Štátneho pedagogického ústavu. „Počet žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa zvyšuje, a to aj preto, že učitelia si začínajú uvedomovať, že aj deti s poruchami učenia a správania potrebujú špecifický prístup."
A tu nestačí len dobrá vôľa. Učiteľ musí poznať druh a rozsah postihnutia dieťaťa, ovládať špeciálne metódy vyučovania, alebo musí mať možnosť spolupracovať so špeciálnym pedagógom. „Rozhodne by som rodičom neodporúčala, aby zapísali dieťa s postihnutím alebo s poruchami učenia či správania do takej školy, ktorá nemá vytvorené podmienky na vzdelávanie takýchto detí, pričom pomoc špeciálneho pedagóga patrí medzi tie najdôležitejšie," dodáva Levčíková.
„Keď som začínala učiť pred šiestimi rokmi, myslím, že v žilinskom regióne nebol v škole ani jeden špeciálny pedagóg," hovorí špeciálna pedagogička z cirkevnej ZŠ A. Radlinského v Dolnom Kubíne Silvia Pisarčíková. „Dnes sa už základné školy snažia získať odborníka aspoň na polovičný úväzok."
Špeciálny pedagóg veľmi uľahčí prácu učiteľom - zhodujú sa školy, ktoré takéhoto odborníka zamestnávajú. Ani on však nie je všeliekom a navyše - nemôže zároveň pracovať s dyslektikom a napríklad aj s dieťaťom s poruchami sluchu.
O prijatí žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy. Ale musí zvážiť, čo integrácia bude vyžadovať, a preto potrebuje posudky odborníkov.
„Rozhodujúci je druh a stupeň postihnutia dieťaťa. Integrácia niektorých detí nemusí byť veľmi náročná, zatiaľ čo iné potrebujú všetko - od individuálnej starostlivosti, až po prebudovanie školy," upozorňuje Miroslav Chudý z oddelenia špeciálnej výchovy a vzdelávania ministerstva školstva. „Podľa nových predpisov o financovaní dostane síce škola na dieťa s postihnutím viac peňazí ako na zdravé, ale ak je dieťa ťažko alebo viacnásobne postihnuté, nemusí to pokryť všetky náklady. Takémuto dieťaťu dokáže pomôcť skôr špeciálna škola," hovorí M. Chudý.
