Zástupcov nominovali jednotlivé ekonomické rezorty často na základe straníckej príslušnosti.
„Váha dozornej rady môže byť v jednotlivých firmách iná. Vo všeobecnosti však platí, že jej členovia dohliadajú na to, aké rozhodnutie prijíma vedenie podniku. Pod dozornú radu spadá aj schvaľovanie veľkých investícií, ktoré prekročia určenú úroveň," vysvetľuje ekonomický analytik Tatra banky Robert Prega.
Problémom je práve nastavenie latky, ktorá vytyčuje veľkú investíciu. Napríklad v Stredoslovenskej energetike je to 400 miliónov ročne, čo však nezabránilo manažérom, aby s materskou firmou Electricité de France podpísali zmluvu o dodávke konzultačných služieb za 245 miliónov korún ročne.
Obchodný zákonník zakazuje dozornej rade súhlasiť s nevýhodnou zmluvou. „Členovia dozornej rady akciovej spoločnosti nesú aj právnu zodpovednosť. Ak sa ukáže, že nevykonávali svoje funkcie s odbornou starostlivosťou a podniku tým vznikne škoda, môže im byť zosobnená," vysvetľuje právnik Ernest Valko.
Štát má zastúpenie vo všetkých troch podnikoch podozrivých z uzatvárania nevýhodných zmlúv s vlastným akcionárom. Najviac nominantov v dozorných radách SPP, Stredoslovenskej energetiky a Nafty Gbely majú ministerstvo hospodárstva a Fond národného majetku. Štátni zástupcovia však o podozreniach mlčali, na svetlo ich vytiahol až opozičný poslanec Robert Fico, ktorý tvrdo kritizuje postup vlády pri uzatváraní privatizačných zmlúv. Výnimkou je Nafta Gbely, o ktorej včera iniciatívne informoval minister hospodárstva Pavol Rusko.
Za neštandardným správaním zahraničných akcionárov v slovenských energetických firmách môže stáť podľa niektorých ekonómov fakt, že samotní privatizéri sú štátnymi firmami. Platí to napríklad o Electricité de France či Gaz de France. „Vo všeobecnosti platí, že štátom vlastnené podniky sa nesprávajú tak racionálne ako súkromné firmy," povedal jeden z ekonomických analytikov, ktorý si neželal byť menovaný.
