Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na zabezpečenie bytovej výstavby sa súčasne schvaľovala aj novela zákona o stavebnom sporení. Znížením štátnej prémie z 30 na 25 percent sa vytvorila úspora 600 miliónov korún. V dôvodovej správe sa uvádzalo, že tieto peniaze sa presunú na štátny príspevok k hypotekárnym úverom. V štátnom rozpočte na rok 2000 a 2001 však táto suma narástla zo 100 len na 127,25 milióna. O problémoch podpory bývania sme hovorili s ministerkou financií BRIGITOU SCHMÖGNEROVOU.
Pri znížení štátnej prémie ste povedali, že sa úspora presunie do inej formy podpory bývania. Do ktorej?
„Finančné prostriedky, ktoré vznikli úsporou zo zníženia štátnej prémie pri stavebnom sporení, boli presunuté do programov podpory rozvoja bývania. Okrem iného aj do programu výstavby nájomných a služobných bytov. Oproti minulému roku došlo k nárastu zdrojov pri všetkých programoch o 1,57 miliardy korún.“
Hypotekárne banky dodnes iba minimálne prispievajú na financovanie bytovej výstavby. Je to preto, lebo chýbajú zákony na zabezpečenie nesplácaných úverov v hypotekárnych bankách. To znamená rýchle a isté zhodnocovanie záložného práva. V koncepcii štátnej bytovej politiky sa hovorí, že z rozpočtu treba vyčleňovať prostriedky na odkupovanie hypotekárnych záložných listov štátom dovtedy, kým túto funkciu nebudú schopné prevziať poistné a dôchodkové fondy. Počítal rozpočet na tento rok s touto položkou?
„O odkupovaní hypotekárnych záložných listov sa neuvažuje a neuvažujeme o tom ani v roku 2002. Dnes je výrazný prebytok likvidity na trhu, ktorý musí NBS s vysokými nákladmi sťahovať z trhu. Prebytok likvidity súvisí s reštrukturalizáciou bánk a s výrazným poklesom požiadaviek štátu na prefinancovanie jeho potrieb. Teraz sa však nastoľuje otázka, ako budú reagovať banky. Predpokladáme, že keďže banky budú mať voľné likvidné zdroje, budú ich používať na zvyšovanie úverov pre podnikovú sféru, budú kupovať hypotekárne záložné listy a podobne. Nábehová krivka u nás má trochu dlhšie trvanie, ale aj napriek tomu si myslím, že nie je nutné používať mimoriadne stimulačné nástroje, aby sa začali kupovať hypotekárne záložné listy.“
Stavebné sporenie je dnes jedným z najúčinnejších nástrojov financovania novej výstavby. Nemôže sa stať, že keď vám budú v štátnom rozpočte chýbať peniaze, znovu siahnete na štátnu prémiu stavebného sporenia?
„Treba si uvedomiť, že za posledného dva a pol roka došlo k výraznému poklesu sadzieb. Je to výsledkom bánk, do ktorej sme vložili, ak hovoríme len o istine, 105 miliárd korún, ktoré musia zaplatiť daňoví poplatníci. K zníženiu štátnej prémie stavebného sporenia sme pristúpili pre všeobecný pokles úrokových sadzieb na trhu, pretože nemôžeme dovoliť, aby vďaka štátnej prémii boli vklady v stavebných sporiteľniach vyššie úročené ako v iných bankových inštitúciách.“
Ak klesnú úrokové sadzby na trhu, znovu znížite štátnu prémiu?
„Návrh štátneho rozpočtu na rok 2002 plánujeme pripraviť už v apríli. Dovtedy neočakávame významné zmeny sadzieb, takže by nemalo prísť ani k zmene štátnej prémie.“
Aké podmienky vytvoril štát na vznik a fungovanie solventných inštitučných investorov? Ako ich bude motivovať, aby investovali do hypotekárnych záložných listov?
„Štát vytvára predovšetkým legislatívne a inštitucionálne podmienky. Inštitucionálnych investorov motivujeme do kúpy hypotekárnych záložných listov tým, že v novele zákona o dani z príjmov sme úrokové výnosy z týchto listov oslobodili od dane z príjmov.“
Ako ďaleko je príprava daňových zvýhodnení, napríklad zníženie daňového základu fyzických osôb o objem investícií do bytovej výstavby a obnovy bytového fondu rovnomerne počas desiatich, respektíve piatich rokov?
„Tlak na daňové úľavy takéhoto druhu trvá zo strany ministerstva výstavby už takmer dva roky. Naša jednoznačná odpoveď znie nie a máme v tom podporu aj u daňových expertov z Európskej únie a zo Svetovej banky. Účinnejšie je dotovať bytovú výstavbu priamo, ako sa to aj robí.“
SIDÓNIA KARLÍKOVÁ
