televízie.
Kluby v kolektívnych športoch budú musieť po vstupe Slovenska do Európskej únie uzatvárať pracovné zmluvy podľa zásad komunitárneho práva, u nás podľa Zákonníka práce - teda ako zamestnanci. Prirodzene s veľmi osobitným štatútom. Dôležitým bodom je napríklad výpoveď. Športovec prakticky musí dokončiť zmluvný pomer. Organizácia reprezentujúca záujmy profesionálnych hráčov futbalu FIFPro dosť vehementne presadzovala princíp klasickej výpovede, ale jej snahy neprešli.
Licenčného hráčskeho agenta Jozefa Tokoša, ktorý sa zaoberá otázkami vzťahu športu a práva, sme sa spýtali, či nehrozí, že Európsky súdny dvor dá raz za pravdu futbalistom. Odpovedal, že skôr nie. Úplne zavrhol hypotetickú otázku - čo ak sa objaví nový prípad Bosman, ktorý profesionálny šport vráti na začiatok deväťdesiatych rokov.
Tokoš v odpovediach nechal mnoho otáznikov, lebo tak, ako sa rozširuje Európska únia, možno očakávať ďalšie spory a ďalšie rozhodnutia súdneho dvora, ktoré budú záväzné. Napríklad, čo sa stane, ak by dobrý slovenský klub stratil podporu reklamného partnera či sponzora. Boli tu príklady pezinských basketbalistov, hádzanárok Interu a sčasti i basketbalistiek Ružomberka. Čo ak by celý klub aj s ochrannou známkou chcel prestúpiť trebárs do Poznane alebo Hodonína? Právnik povedal, že zatiaľ taký prípad nepozná. O niečo také sa pokúšal anglický futbalový Wimbledon, ktorý chcel kompletne prestúpiť do Dublinu.
Transformácia družstiev, dnes zamestnávajúcich i živnostníkov, nepôjde zrejme z večera na ráno. Jestvujú dve možnosti. Klub (u nás sú takmer všetky občianskymi združeniami) prejde na systém obchodnej spoločnosti. Alebo: založí sa nová obchodná spoločnosť, v ktorej bude mať vlastnícky podiel (trebárs aj stopercentný) pôvodné občianske združenie.
Podľa Tokoša je kľúčové, aby v prechodnom období, skôr či neskôr sa ráta so vznikom iba obchodných spoločností, nepodpisovali hráči zmluvy s klubmi, ktoré majú dlhy. A aby takým nedávali zväzy licencie.
Vo vzťahu klubov k športovým zväzom je nevyhnutné presadzovať princípy dobrej správy vecí verejných, ktoré okrem iných zdôrazňujú u nás chýbajúce zásady, akými sú transparentnosť, komunikácia a vyhnutie sa konfliktu záujmov.
Aj nad voľným pohybom hráčov od 2. mája 2004 visí otáznik. Niektoré krajiny deklarovali otvorený trh pre desať nových krajín ihneď. Naďalej na tom trvá Británia, sprvoti sa k tomuto základnému právu hlásili niektoré škandinávske štáty. Švédsko i Dánsko už menia postoj, rozmýšľajú zaviesť limit podľa počtu (rádovo ide o niekoľko miliónov) nových pracovných síl. Nemecko i Rakúsko ohlásili sedemročné obmedzenie. Nie však paušálne, a vôbec nie je jasné, na ktoré profesie sa bude „zákaz" vzťahovať, či bude platiť aj na šport.
