Proreformní poslanci iránskeho parlamentu odovzdávajú predsedovi parlamentu Mehdimu Karúbimu vyhlásenia o svojej rezignácii na včerajšom parlamentnom zasadaní v Teheráne. Dôvodom sú voľby, ktoré budú podľa nich neslobodné. FOTO - REUTERS
Prezident Chatámí je v nemocnici, verejnosť sa zatiaľ do boja medzi konzervatívcami a reformátormi nezapojilaDo nedeľňajšieho večera sa vzdalo svojej funkcie už 114 poslancov iránskeho medžlisu (parlamentu) z celkového počtu 290. Stáli dlho v rade pred predsedom parlamentu Mehdim Karúbim, aby mu odovzdali vlastnou rukou napísané vyhlásenie o odovzdaní svojho poslaneckého mandátu. Viedol ich známy predseda parlamentnej komisie pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku Muhsín Mirdamadi. Jeho na iránske pomery veľmi odvážnu reč prenášal v priamom prenose štátny rozhlas, čo je vzhľadom na prísne kontrolované médiá revolučný počin.
Mirdamadi o voľbách plánovaných na 20. februára povedal: „Budú neslobodné, a preto sa na nich nechceme zúčastniť." Vlnu nespokojnosti vyvolalo sobotňajšie rozhodnutie všemocnej dvanásťčlennej Rady strážcov islamskej revolúcie, ktorá opäť vylúčila z predvolebného boja tisícky reformných kandidátov.
Spor o parlamentné voľby sa začal už pred mesiacom. Kandidovať sa pôvodne rozhodlo skoro osemtisíc občanov. Podľa zákona musia všetci prejsť lustráciou, ktorou je poverená práve rada strážcov. Tá môže vylúčiť každého, kto podľa nej neuznáva islamskú ústavu a nie je nábožensky dostatočne uvedomelý.
Najprv vylúčila tri tisícky ľudí. Z nich bolo vyše 80 členov súčasného parlamentu. Proti tomuto rozhodnutiu rady strážcov sa postavil i prezident krajiny Muhammad Chatámí. Napokon z celkového počtu osemtisíc záujemcov o parlamentné kreslá povolili zúčastniť sa na voľbách 5450. Z toho 1160 patrilo ešte pred tromi týždňami k tým, ktorých vylúčili pre nedostatok náboženského uvedomenia. Teraz sa nad nimi rada strážcov zľutovala. Ďalej ustupovať však už nehodlá, a to ani prezidentovi, ktorému sa napokon nemusí podriaďovať.
Chatámí zvolal preto na nedeľu mimoriadne zasadanie vlády, ale začala ho bolieť zadná časť tela a musel do nemocnice. „Moja vláda bude súhlasiť len so slobodnými voľbami," stačil ešte vyhlásiť. Minister vnútra Musáví-Larí sa pokúsil radu strážcov presvedčiť, aby voľby aspoň odložila. Ani tento návrh neprešiel.
Rozhodovať o spore by mohol teraz len duchovný líder krajiny ajatolláh Chameneí, ktorý je vymenovaný na doživotie a má veľkú autoritu. Včera sa k nemu so žiadosťou o pomoc obrátil predseda parlamentu.
Konzervatívci chcú späť získať kontrolu nad parlamentom, ktorý je od roku 2000 obsadený prevažne reformátormi. I keď tí nemôžu cez rady strážcov presadiť nijaký progresívnejší zákon, môžu na seba aspoň upozorňovať.
Verejnosť je však už unavená večnými sľubmi o zásadných reformách, s ktorými v roku 1997 vyhral prezidentské voľby Muhammad Chatámí. Väčšina sľubov zostala nesplnená. Preto sa teraz ľudia politickému boju len ľahostajne prizerajú.
Autor: PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra EPICENTRUM pre SME
