Havel v jeho novej pracovni v dome, ktorý patrí jeho bývalému kancelárovi Karlovi Schwarzenbergovi. FOTO - ČTK
Presne pred rokom odišiel Václav Havel do prezidentského dôchodku. Nie je typom politika, ktorý ľuďom zíde z mysle hneď, len čo zhasne posledný reflektor televízneho štábu. Médiá a verejnosť ďalej pozorne sledujú každý jeho krok.
Nevystrkuje sa, ale nie je ani potichu. Veľa cestuje, čo nie je dobré pre jeho priedušky. Naposledy predčasne skončil v januári cestu do Ázie.
Ľudia, a dokonca i politici na jeho rozhodnutia ešte vždy čakajú a zaujímajú sa o ne. Asi najviditeľnejšie to bolo pred minuloročným referendom o vstupe do Európskej únie. Havel vtedy povedal únii jasné áno. Jeho nástupca Václav Klaus považoval za správne mlčať a ľuďom neradiť, čo majú voliť. Na Hrad prišiel prezident s úplne iným štýlom.
O tom, aký veľký tieň vrhol Havel na českú politiku, svedčia aj dve príhody, ktoré Václava Klausa postretli v novembri v Brne. Počas niekoľkých hodín ho omylom privítali ako Václava Havla najprv juhomoravský hejtman a potom aj brniansky primátor.
Čo Havel (67) počas prvého roku bez prezidentských povinností robil? Najprv oddychoval. Už päť dní po odchode z Hradčian odišiel na dovolenku do Dominikánskej republiky, na jar strávil tri týždne vo svojej prímorskej rezidencii v Portugalsku, v lete precestoval juh Európy autom - konečne mohol šoférovať, na čo sa tešil. Pokoj na písanie, ktoré od neho mnohí čakajú, ale exprezident nenašiel. Na to je jeho život mimo dovoleniek príliš rušný a aktívny.
Havel si uvedomoval, že úplné stiahnutie sa z verejného života by bolo nedôstojné, a preto v apríli otvoril v centre Prahy svoju kanceláriu. Venuje sa tomu, čo mu je blízke - ľudským právam. Minister zahraničných vecí ho vymenoval za veľvyslanca dobrej vôle. Väčšina jeho verejných iniciatív smerovala k pomoci disidentom na Kube, v Bielorusku alebo v Barme. Najviditeľnejšia je jeho pomoc Kube. Je presvedčený, že skúsenosti českých disidentov môžu pomôcť kubánskym.
Minulý rok ešte Havla dobiehala aj vlna vyznamenaní. Vo Washingtone prebral od amerického prezidenta Georgea Busha najvyššie americké občianske vyznamenanie - Prezidentskú medialu slobody. V októbri dostal v Prahe Rád Bieleho leva a Tomáša Garriqua Masaryka.
Zostáva miláčikom zahraničnej tlače. Tak, ako na Slovensku priťahuje pozornosť novinárov zo zahraničia Vladimír Mečiar, v Česku je takmer mýtickou postavou exprezident.
Ťažko si predstaviť, že by Havel prestal úplne komentovať veci verejné. Zasahovania do vnútornej politiky sa však zdržal a Klausovi život nekomplikoval. Svoj názor prejavil len počas diskusie o Európskej únii. „To, že Česko vstupom do únie stratí suverenitu, u mňa vyvoláva úsmev. V globalizovanom svete štát ležiaci uprostred takého rozvinutého prostredia, ako je Európa, nemôže mať nejakú totálnu suverenitu," reagoval v Lidových novinách na niektoré Klausove euroskeptické poznámky.
Aký bude tento rok? Tri mesiace by mal stráviť v Spojených štátoch. Havel vraj dúfa, že sa konečne dostane k písaniu. Ďalej by mal štát Havlovi priznať rentu (50-tisíc plat plus 50-tisíc na chod kancelárie). No a deviatykrát je navrhnutý na Nobelovu cenu.
Jeho slovami
Aké je zostúpiť z Hradu
„Prekvapilo ma, že je to zložitejšie, než som si myslel. Nikdy som síce nepochyboval, že aj po svojom prezidentovaní budem v akejsi miere prítomný vo verejnom priestore, že sa budem vyjadrovať k veciam verejným, ale zisťujem, že vybalansovať tento verejný angažmán a môj úmysel venovať sa trošku sebe, je veľmi komplikované."
Klaus a referendum o Eú
„Nevyjadril sa ani tak, ani tak. Ja by som bol na jeho mieste odporučil občanom povedať áno tak, ako som to vždy občanom v niektorých základných veciach odporúčal."
O Nobelovej cene
„Neberiem to ako súťaž v bejzbale alebo niečo také. Byť navrhnutý a nedostávať túto cenu, na to som navyše zvyknutý."
úvahy o divadelnej hre
„Je to hra založená na pôdoryse niektorých motívov z kráľa Leara, a to predovšetkým na motíve človeka, ktorý je taký zviazaný s nejakým mocenským postavením, že vo chvíli, keď ho stratí, zrúti sa mu celý svet. Zároveň by tam mala byť prítomná téma určitej straty dôstojnosti jeho okolia vo chvíli, keď tu svätožiaru svojej funkcie stratí."
(mim, r)
