Do roku 2015 by mala mať každá obec na Slovensku svoju čističku, spaľovne budú mať kvalitné filtre a podniky budú musieť dodržiavať prísne normy. Voda a vzduch budú čistejšie, malo by ubudnúť chorôb kože, žalúdka, dýchacích ciest a ľudia by mali žiť v priemere dlhšie.
Lenže to bude stáť veľké peniaze. Na investície do životného prostredia, ktoré od Slovenska žiada Európska únia, bude treba 400 miliárd korún v priebehu 30 rokov.
Napriek obrovským sumám sa to oplatí. Kamil Vilinovič, ktorý viedol kapitolu Ži- votné prostredie a dnes vedie odbor na ministerstve, hovorí, že bez integrácie a zahraničnej pomoci „by zlepšovanie životného prostredia na Slovensku trvalo dlhšie a stálo viac peňazí".
Rokovanie s úniou bolo veľmi zložité a trvalo dlho, lebo únia má vysoké nároky a postkomunistické krajiny celé desaťročia ekológiu podceňovali.
Stovky miliárd na ekologické investície budú zaťažovať rozpočet, ale Vilinovič tvrdí, že veľa sa dá získať z fondov únie. Najviac peňazí pôjde na vodovody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd a odstraňovanie skládok odpadov.
Európska komisia je presvedčená, že výhody čistejšieho životného prostredia sú obrovské a keď splníme jej nároky, ročne ušetríme vyše 28 miliárd korún.
Veľkou výhodou bude po našom vstupe možnosť regionálnej spolupráce najmä pri hrozbe povodní. „Slovensko je geograficky na streche Európy, rieky od nás predovšetkým odtekajú, hovorí Vilinovič. To znamená, že naše vodné hospodárstvo môže ovplyvniť výskyt a charakter povodní v susedných krajinách. S pomocou Bruselu budeme venovať viac pozornosti krajinnému plánovaniu a prirodzenému zadržiavaniu vody, aby sme povodniam zabránili.
Únia uznala, že Slovensko nemôže od chvíle vstupu spĺňať jej normy a Vilinovič považuje za úspech, že sa mám podarilo dohodnúť sedem prechodných období.
