MOSKVA - Pokrčením ramien zareagovali včera oficiálni ruskí činitelia na zatknutie agenta amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Philipa Hanssena podozrivého zo špionáže pre Rusko. Médiá však hovoria o neschopnosti alebo o vlastizrade v ruských bezpečnostných službách.
Väčšina analytikov sa zhoduje, že táto záležitosť - časovo sa zhodujúca so zatknutím muža podozrivého z nelegálneho odovzdávania významných informácií ruskej rozviedke vo Švédsku - pravdepodobne neotrasie ruskými spravodajskými službami podporovanými prezidentom Vladimirom Putinom.
Analytici sa líšia v názore na to, či by zatknutie agenta Hanssena mohlo poškodiť rusko-americké vzťahy v čase, keď sa nový prezident George Bush udomácňuje v Bielom dome a zvažuje svoju politiku voči Rusku.
Hanssena, podozrivého zo zhromažďovania tajných informácií pre Rusko, zadržali v nedeľu krátko po tom, čo v parku nechal balíček tajných dokumentov. Hovorca ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB, kontrarozviedka) Boris Labusov vyhlásil: „Nikdy nekomentujeme, či nejaká konkrétna osoba má alebo nemá styky s ruskými špeciálnymi službami. Ale všeobecne povedané: kým existuje štát, má isté záujmy a potrebuje, aby boli chránené, bude existovať spravodajská služba. A kým bude existovať špionáž, bude existovať kontrašpionáž a nevyhnutné odhalenia.“
V internetovom denníku Vesti však novinár Lec Bruni cituje amerických oficiálnych činiteľov, podľa ktorých bolo Hanssenovo zatknutie možné po tom, čo USA získali nešpecifikované „originálne fascikle“ ruských bezpečnostných služieb. „Otázkou je, ako sa Američania k tým dokumentom dostali, kto v ruských tajných službách vydal muža s krycím menom Ramon, napísal Bruni v zhode s názorom niektorých bulvárnych plátkov, že americká špionáž má asi v Moskve nasadeného vlastného agenta.
Podľa denníka Segodňa môže byť škandál spojený so „zbehnutím“ ruského diplomata Sergeja Treťjakova, ktorý vlani požiadal o azyl v Spojených štátoch.
Námestník riaditeľa Ústavu pre záležitosti USA a Kanady pri Ruskej akadémii vied Viktor Kremeňjuk tvrdí, že „nová Bushova vláda ešte stále zvažuje postoj k Rusku. V takom momente môže špionážny škandál postrčiť Busha k záveru, že s Ruskom treba zaobchádzať ako s nepriateľom, a nie ako s partnerom.“ Iný analytik, Andrej Piontkovskij, riaditeľ Centra strategických štúdií, však spochybňuje dlhodobé dôsledky škandálov okolo Hanssena: „Nie je to prvý ani posledný špionážny škandál.“
(čtk)
