Schröder sa zľakol a radšej zoskočil. Reformy boli preňho prirýchle. FOTO - REUTERS
Je to jeden z hlavných bodov reformy zdravotníctva a pripravila ho ministerka Ulla Schmidtová, ktorá je zo Schröderovej sociálnodemokratickej strany.
V Nemecku sa okamžite začalo špekulovať, či to znamená, že Schröder zastavuje reformy.
„Miera možnej záťaže sa naplnila," citovali nemecké médiá kancelára. Reagoval tak zrejme na nespokojnosť väčšiny obyvateľov po nedávnom zavedení poplatkov 10 eur pri návšteve lekára. Ďalších 2 a pol eura mesačne na poistenie na opateru, ako to plánovala ministerka Schmidtová, sa Schröderovi zdalo príliš veľa.
Záchranná brzda
„Zatiahol záchrannú brzdu," vyhlásili opoziční kresťanskí demokrati. A je to asi naozaj tak. Podľa najnovšieho prieskumu je so Schröderovou politikou spokojných iba 14 percent ľudí a 56 percent s ňou vonkoncom nesúhlasí. Oveľa lepšie na tom nie je ani Schröderova sociálnodemokratická strana, ktorá by dnes získala iba 24 percent hlasov.
„Vláda sa nezaoberá krátkodobými prognózami," chlácholil kancelárov hovorca Béla Anda. Pozorovatelia však upozorňujú na Schröderov mimoriadny cit pre zásadné nálady medzi voličmi.
Okrem toho sa sociálni demokrati s koaličnými Zelenými dohodli, aby rok 2004 nebol poznačený diskusiami o ďalších škrtoch, tvrdí Frankfurter Allgemeine Zeitung. V Nemecku sa nakoniec koná tohto roku 14 volieb.
Na pokraji ústavnosti
Zdanlivo vedľajšia otázka povinného poistenia na opateru - jeho výška predstavuje iba 1,7 percenta hrubého platu, pričom polovicu hradí zamestnávateľ - má ústavnoprávne pozadie. V roku 2001 nemecký Spolkový súd rozhodol, že poistenci, ktorí vychovávajú deti, majú byť pri tomto druhu poistenia zvýhodňovaní.
Vzhľadom na všeobecný nedostatok financií chcela ministerka Schmidtová tento predpis realizovať zvýšením poplatkov pre bezdetných, ale aj pre rodičov, ktorých deti sú už samostatné. Po Schröderovom zásahu sa očakáva, že ďalšie prostriedky na opateru sa budú čerpať z finančných rezerv, ktoré však vystačia iba do roku 2006. „Ďalší prípad smutnej praxe vládnutia na pokraji ústavnosti," komentuje Die Welt.
Politika pokojnej ruky
Mnohým to pripomína „politiku pokojnej ruky" spred troch rokov. Vtedy kancelár svojou nečinnosťou prehĺbil už existujúcu krízu, tvrdia jeho kritici.
Jedno je isté: ďalšie reformy sociálnych systémov a zdravotníctva v Nemecku si vyžiadajú obete medzi všetkými vrstvami voličov. Miera možnej záťaže, o ktorej hovorí Schröder, sa preto ešte nenaplnila. Spiatočka kancelára však naznačuje, že sám už nevie, ako má „komunikovať" nutnosť ďalších obetí.
