ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
Novembrové voľby do Bieleho domu vrhajú tieň aj na dianie na akciových trhoch. Burzoví analytici sa totiž domnievajú, že objavili algoritmus rastu a poklesu hodnoty účastín počas štvorročného prezidentského obdobia. Podľa nich najvýraznejšie vplýva americký prezident na newyorskú burzu v poslednom roku pred voľbami. Vtedy sa najmocnejší muž sveta pokúša prekypriť pôdu pre vlastné úspešné znovuzvolenie (alebo víťazstvo straníckeho kandidáta).
Prezidenti, a je jedno či demokratickí, alebo republikánski, sa správajú rovnako: Rok pred voľbami sa usilujú rozdať toľko voličských darčekov, koľko len unesie štátny rozpočet. Takisto sa snažia v rámci možností a schopností vplývať na ústrednú banku, aby znížila úrokovú mieru, lebo tento menový krok je impulzom pre nové podnikové investície a spotrebné nákupy občanov. Cieľom je naštartovať konjunkturálny motor tak, aby pracoval tesne pred voľbami na plné obrátky.
Burzoví odborníci prehliadli túto politickú hru o znovuzvolenie už dávnejšie; prinajmenšom od konca 2. svetovej vojny. Štatistický pohľad na doterajší vývoj na akciových trhoch je toho najlepším dôkazom: posledný rok pred prezidentskými voľbami stúpli akciové kurzy v Spojených štátoch v priemere o 16 percent; vo volebnom roku približne o 9 percent. Najhorší vývoj zaznamenali prezidenti Nixon (1971), Ford (1975) a Carter (1979); najlepší vývin Eisenhower (1959), Reagan (1978) a Clinton (1999).
Pozorovatelia americkej burzovej scény poukazujú v tejto súvislosti na zaujímavé hospodársko-politické paralely medzi obdobím Richarda Nixona a Georgea W. Busha. Ku koncu Nixonovho obdobia sa razantne znížili úroky a deficit štátneho rozpočtu explodoval do dovtedy nevídaných výšok. George W. Bush sa správa podobne: vlani presadil miliardové predvolebné darčeky v podobe zníženia daňového zaťaženia, čím preklopil (spolu s kolosálnymi výdavkami na boj proti medzinárodnému terorizmu) rozpočet z clintonovského plusu do súčasného gigantického mínusu. Navyše, washingtonská centrálna banka na čele s Alanom Greenspanom znížila po šoku z úroku na newyorské dvojičky úrokovú mieru na najnižšiu úroveň za posledných 50 rokov. Pre Georgea W. Busha sú tieto paralely na prvý pohľad dobrým znamením: Richard Nixon prevalcoval v roku 1972 grandióznym spôsobom demokratického vyzývateľa Georgea McGoverna. Druhé Nixonove prezidentské obdobie však nestálo pod šťastnou politickou hviezdou musel odstúpiť následkom watergateského škandálu.
