PARÍŽ - V Justičnom paláci Paríža museli postaviť špeciálnu miestnosť, aby sa do nej zmestili stovky obžalovaných, advokátov a civilných žalobcov v najmasovejšom procese vo Francúzsku, v ktorom sa tridsaťštyri bánk a poisťovní domáha náhrady škôd od obchodníkov s konfekciou v známej parížskej štvrti Sentier. Proces, ktorý zrejme poodhalí pravidlá hry uzavretého a farbistého sveta obchodníkov s módou, sa začal v utorok.
Prokuratúra žaluje celkovo 124 príslušníkov deviatich organizovaných skupín. Tieto podľa agentúry Reuters vystavili viac ako 2700 falošných dlhopisov, fiktívnych faktúr a nimi vylákali od bánk a poisťovní okolo 540 miliónov frankov. Obvineným hrozí najviac sedem rokov väzenia a vysoké pokuty, ak súd potvrdí obvinenia v škále od sprisahania cez spreneveru, podvodný bankrot až po pranie špinavých peňazí.
Falošné zmenky – starý finančný trik
Skupina podnikateľov zo štvrte Sentier vylákala od bánk státisíce frankov jedným z najstarších finančných podvodov, ktorý funguje nasledovne: Firma A vystaví falošnú faktúru firme B, ktorá zaplatí zmenkou splatnou do dvoch mesiacov. Firma A predloží zmenku banke, ktorá jej za ňu poskytne hotovosť. A vráti časť peňazí B. Banka má právo po uplynutí dvoch mesiacov vymáhať od B peniaze, keď je však B nesolventná, má smolu. V tej chvíli už nikto nepreverí, či bola dodávka dodaná alebo nie. Keď dôjde k najhoršiemu, firma ohlási bankrot a platiť bude napokon poisťovňa. Keď je v takejto hre zohratých veľa firiem, je veľmi ťažké oddeliť falošné pohľadávky od skutočných.
Konfekcia sa zrodila v Sentier
Ulica Sentier a priľahlé uličky v priamom srdci Paríža sú podľa agentúry AFP domovom takmer 3000 odevných firiem s približne 22 000 zamestnancami, čo je asi pätina ich celkového počtu vo Francúzsku. Textilná tradícia tejto pitoresknej časti francúzskej metropoly siaha do polovice 19. storočia. Na konci 19. storočia sa tu prvýkrát objavil obchod s konfekciou, biznis, ktorý módu zdemokratizoval a sprístupnil širokým masám. Elegancia bola predtým výsadou bohatých, ktorí mohli zaplatiť ceny elitných salónov. V 60. rokoch minulého storočia odtiaľto z malého salónu Daniela Hechtera vyšiel nový spôsob obliekania, „pret-a-porter“. Približne v tom čase sa k prekvitaniu obchodu s odevami pričinili predovšetkým sefardskí Židia z bývalých severoafrických kolónií, ktorí sem po rozpade koloniálnej ríše presunuli svoju živnosť. Tunajšie odevné značky, ako sú Kookai, Weil, Chevignon, alebo Morgan, sa preslávili po celom svete. K tajomstvu úspechu tunajších odevných značiek však možno patria aj nelegálni zamestnanci a falošné faktúry. Obchod s módou síce v štvrti prežíva jeden a pol storočia, ale málokedy sa v nej zrodili dynastie. Tunajší podnik len zriedka prežije dlhšie ako jednu generáciu. V poslednom období sa sem začali sťahovať protagonisti obchodu okolo internetu, ktorí jej zároveň priniesli prezývku Silicon Sentier.
Páchatelia sa ukrývajú v Izraeli
Hneď na začiatku procesu prokurátor kritizoval Izrael, že poskytuje ochranu obžalovaným. Na lavici obžalovaných totiž chýba trinásť osôb s izraelským občianstvom. V neprítomnosti je súdený aj Chaim Weizman, považovaný za autora celej myšlienky. Tento bývalý dôstojník izraelskej armády si v Sentier otvoril obchod s izraelskými uniformami. Reč prokurátora Francoisa Franchiho, ktorý obvinil Izrael z krytia finančných podvodov, vyvolala negatívnu reakciu židovského štátu. (kl)
