Podielnikov v horehronských urbársko-pozemkových spoločenstvách v Polomke a v Pohorelej najviac zaujíma a trápi vyplácanie podielov a množiace sa krádeže dreva v lesoch. Problémy so štátnymi úradníkmi či správou lesov nemajú.
„Najväčší problém máme s tým, že nám veľmi nevychádza na vyplácanie podielov urbárnikom," povedal predseda Urbárskeho a pozemkového spoločenstva v Pohorelej Karol Terek.
Podľa zákona má totiž urbárske spoločenstvo okrem možnosti ťažiť drevo či prenajímať pôdu aj povinnosti vysádzať nové stromy a starať sa o les. Spoločenstvo v Pohorelej združuje okolo 3-tisíc vlastníkov a obhospodaruje asi 730 hektárov lesa a 300 hektárov pasienkov. Pasienky prenajímajú Spolku chovateľov oviec a kôz, ale aj miestnemu roľníckemu družstvu. Ako hovorí predseda Terek, po odpočítaní nákladov predsa len dosahujú nejaký zisk. „Nepoviem koľko, ale časť pokrýva vyplácanie podielov a niečo ide do obnovy."
Podľa odhadov dostávajú urbárnici ročne 40 korún za jeden podiel lesa a 100 korún za podiel z pastvín. Počet podielov sa pohybuje od jedného či dvoch až po vyše 100 na jedného vlastníka.
Urbársko-pozemkové spoločenstvo Polomka združuje iba vlastníkov 500 hektárov lesov. Podľa predsedu spoločenstva Jána Zubaľa aj podielnikov v Polomke zaujímajú najviac peniaze. Hodnota jedného podielu je 10 korún, ak má vlastník povedzme 600 podielov, ročne si príde na 6-tisíc. „Podielnici sú spokojní. Zatiaľ máme odberateľa dreva, ktorý platí." (wm)
Pod Poľanou sú už štvrtý rok ziskoví
Urbárska spoločnosť Detva - pozemkové spoločenstvo obhospodaruje lesy na rozlohe 630 hektárov. Patrí sem okolo 600 vlastníkov lesov. Rozloha spravovaného územia sa nemení, mení sa však počet vlastníkov. Dôvodom sú nevyrovnané majetkové záležitosti, prípadne nedoriešené dedičské konania.
„Hospodársky plán sa stanovuje na desať rokov a zahŕňa všetky záležitosti, ako je výrub, predaj či zalesňovanie. Všetko si robíme sami, od štátu žiadnu pomoc nedostávame," hovorí horár urbárskej spoločnosti Juraj Fajčík. Väčšie problémy momentálne urbár nemá, už štvrtý rok je ziskový. Problémy im niekedy spôsobujú krádeže dreva, ktoré, našťastie, nemajú väčší rozmer. Urbárska spoločnosť si zabezpečuje aj stráženie lesov a mapuje, z ktorých častí sa drevo najčastejšie kradne. Keďže ide o veľkú rozlohu územia, nedá sa krádežiam zabrániť úplne.
Prevažná časť 630-hektárovej rozlohy leží v chránenej krajinnej oblasti Poľana, takže na ťažbu platia presne stanovené pravidlá. „Všetko je to zohľadnené v pláne - kde sa ťažiť môže a kde nie, jeho plnenie sa prísne sleduje," hovorí horár. Do oblasti patria aj prírodné rezervácie - napríklad Kopy či Kaľamák, kde sa ťažiť nesmie. Rovnako prísne pravidlá platia aj pre pravidelnú preriezku či prebierku porastov. (eta)
Na Štrbskom Plese sa prú s lyžiarmi
VYSOKÉ TATRY - Bežecké trate na Štrbskom Plese vedú pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve pozemkového spoločenstva. To už minimálne tri roky nedostalo ani korunu od najčastejšieho užívateľa - Slovenského združenia telesnej kultúry.
Členovia Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba a mesto Vysoké Tatry sa v decembri minulého roku nedohodli o spôsobe užívania bežeckých tratí na Štrbskom Plese. Pripravenú dohodu napokon zástupcovia oboch strán nepodpísali.
Urbárnici upozornili na svoj problém aj tým, že na trate na svojich pozemkoch nahádzali haluzinu. Združeniu oznámili, že mu na svojich pozemkoch zakazujú používať mechanizmy na údržbu bežeckej stopy. Vtedy sa už do problému vložilo aj mesto a pripravilo zmluvu.
„Urbárnici však vyčíslili sumu za užívanie 1,5 km tratí na 100-tisíc korún, z toho 25-tisíc mal byť vklad Urbáru na prípravu žiakov športových tried Štrby. Pre nás je to neprijateľné, dokázali by sme dať možno 10-tisíc mesačne, na viac nemáme," povedal primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš.
Štrbskí urbárnici hovoria, že robili všetko pre to, aby sa dohodli. „Pokiaľ viem, mesto malo dať spolu 35-tisíc korún a podnikatelia 40-tisíc. Asi sa ich nepodarilo presvedčiť, neviem, výsledok je, že napriek snahe sme zase na mŕtvom bode," povedal predseda Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba Ján Michalko.
Haluzina na tratiach vedúcich cez pozemky urbárnikov zostala, ale bežecké lyžovanie nie je ohrozené. „S podnikateľmi na Štrbskom Plese sme sa dohodli, že trate budú ďalej slúžiť lyžiarskej verejnosti. Upravovať sa však bude len ten okruh, ktorý ide po štátnych pozemkoch, teda mimo sporných území urbáru. To je spolu takmer 4-kilometrový okruh," povedal primátor. Tvrdí, že nikde vo svete sa za prenájom tratí neplatí a pre mesto je úprava a zasneženie tratí jednoznačne stratovou záležitosťou.
Spoločenstvo má pre pozemky, na ktorých sa odohrávajú preteky Svetového pohára B-kategórie v severskej kombinácii, problémy aj so Slovenským lyžiarskym zväzom.
„Napríklad bežecký štadión je evidovaný ako naše pasienky. Patrí nám aj časť šprintérskej trate či doskočiska pod skokanskými mostíkmi, ako aj areál, ktorý miestni nazývajú Riečavy," povedal Dušan Hurajt z Urbára. Podielnici by za ich využívanie chceli od organizátorov pretekov kompenzáciu. O probléme sa pokúšal debatovať aj s predstaviteľmi Slovenského lyžiarskeho zväzu, ale bezúspešne. (kov, pk)
