Jozef Lohyňa (hore) počas svojho posledného reprezentačného zápasu v kariére. V boji o bronz počas ME 1998 v Bratislave zdolal Turka Aliho Özena. FOTO TASR - PAVEL NEUBAUER
„Oco, ty prečo nejdeš zápasiť? Veď v Nemecku všetkých porážaš," vyhŕklo včera ráno z osemročného Davida Lohyňu, keď sa dozvedel, že sa zajtra v bratislavskej športovej hale Mladosť začína olympijská kvalifikácia zápasníkov vo voľnom štýle.
Jozef Lohyňa, náš jediný majster sveta a bronzový z olympiády v Soule, je stále na žinenke aktívny. Nemeckému Hösbachu (asi 50 km od Frankfurtu) pomohol v jeseni k postupu do najvyššej súťaže napriek tomu, že vlani dovŕšil štyridsiatku. „Nemecká liga trvá od septembra do decembra. Cez víkend som si odzápasil svoje a hneď na konci sa autom zasa vrátil domov. V Hösbachu som prvý rok, predtým som sedem sezón zápasil za prvoligový Gailbach a päť ráz som nemeckú ligu vyhral," hovorí Jozef.
Do haly ako divák
Do bratislavskej haly Mladosť, kde sa bude počas víkendu bojovať o miestenku na olympiádu, sa však Lohyňa príde pozrieť ako divák. „Pôjdem chlapcov povzbudiť ako kamarát, hádam sa ešte aspoň jednému podarí pridať k Fernyákovi a Bátkymu, ktorí už majú štart v Aténach istý. A budem tam mať aj dosť známych. Mnohí z tých, proti ktorým som zápasil, robia teraz trénerov," hovorí Lohyňa, ktorý sa zlata zo svetového šampionátu dočkal pred štrnástimi rokmi v Tokiu. Vo finále kategórie do 82 kg zdolal nezlomnou vôľou Američana Algera 3:2, hoci dlho prehrával 0:2.
Najmladšiemu synovi Jozef včera vysvetlil, že nemecká liga a olympiáda sa porovnávať nedajú. „Vrcholné podujatie je niečo úplne iné. Mladí vám na žinenke nič nedarujú, po zopár zápasoch je človek úplne vyšťavený. Už by som sa na to nedal," vysvetľoval voľnoštýliar, ktorý na žinenke nepoznal strach zo súpera.
Zo zápasníka podnikateľ
Otec troch detí (okrem Davida má ešte 13-ročného Petra a 6-ročnú Kristínku) medzičasom začal podnikať, v Bratislave si otvoril obchod so športovými potrebami. Tak trochu aj preto, že sa po olympiáde v Sydney 2000, kde pôsobil ako asistent hlavného trénera, na pokračovaní s naším zápasníckym zväzom nedohodol. „Neskôr síce cez médiá prebleskli správy, že mi podávajú pomocnú ruku, ale pri tom aj zostalo. Nikto ma neoslovil. Ak mám byť úprimný, ani ma to už tým smerom neťahá. Mám úplne iné starosti."
Lohyňa štartoval na troch olympiádach. „Najkrajšie spomienky mám, samozrejme, na Soul, kde som získal bronz. Na ten nedám dopustiť, hoci na rozdiel od tokijského svetového šampionátu som tam prehral s domácim borcom Hanom. Rozhodcovia ho vtedy do víťazstva dotlačili a mňa tak obrali o šancu vyhrať, ale už je to za mnou. Už to prebolelo."
Zo synov budú hokejisti?
Doma Jozefovi asi rastú hokejisti. Mladší David to so zápasením aj chvíľu skúšal, no oboch synov opantal oveľa viac hokej. Zápasenie však najlepší slovenský voľnoštýliar stále pozorne sleduje. „Viem, čo asi chlapcov cez víkend v Bratislave čaká. Bude to tvrdý boj, ale šancu skončiť do piateho miesta a postúpiť určite majú. A domáce prostredie? Určitou výhodu môže byť, k domácim zápasníkom sa rozhodcovia všade správajú trochu inak. Chalanov síce môže kváriť psychický tlak, ale nie sú to majstrovstvá Európy ani sveta, takže by nemal byť taký veľký. A okrem iného, je to len prvý turnaj. Ak neuspejú, ešte dostanú druhú šancu."
Jozef vie, čo hovorí, s domácim prostredím sa počas posledného veľkého zápasníckeho podujatia u nás, európskeho šampionátu v Bratislave 1998, vyrovnal veľmi dobre. Na záver kariéry si vybojoval bronz.
VIZITKA JOZEFA LOHYŇU
Narodený: 13. apríla 1963 v Zlatých Moravciach.
Výška: 180 cm
Váha: 90 kg
Výsledky na OH: 3. v Soule 1988, 5. v Barcelone 1992, 4. v Atlante 1996.
Medaily z MS: bronzový v Budapešti 1986, zlatý v Tokiu 1990, strieborný vo Varne 1991.
Medaily z ME: 4x bronz - v Aténach 1986, vo Velikom Tarnove 1987, Ríme 1994 a Bratislave 1998, strieborný v Ankare 1989.
