Air - Nicolas Godin (vľavo) a Jean-Benoit Dunckel, obaja z Versailles, objavili svoje spoločné hudobné preferencie Conservatoire de Paris. Debut Moon Safari vyšiel roku 1995. Roku 2000 Air nahrali soundtrack k filmu Sofie Coppolovej The Virgin Suicides. Nasledoval experimentálny album 10 000 Hz. Legend (2000). Naposledy vytvorili hudbu k performance talianskeho spisovateľa Alessandra Baricca City Reading. FOTO - MONITOR EMI
Francúzske popové duo Air - Nicolas Godin a Jean-Benoit Dunckel - produkuje nežnú elektronickú hudbu s jemným ambientom, a má s ňou masový úspech. Ako znie hudba Air? Predstavte si pesničky Sergea Gainsbourga, syntetizátory Jeana-Michela Jarra a súčasné trendy elektronickej hudby. Nový album Talkie Walkie má jemne cizelované gitary, sláčiky, ktoré si stále udržujú striedmy odstup - s veľkou štylistickou suverenitou. Walkie Talkie sa končí inštrumentálkou Alone in Kyoto, skomponovanou pre najnovší film Sofie Coppolovej Lost In Translation - jemným sprievodom na cestu dovnútra smútku.
V rozhovore jeden z nich - NICOLAS GODIN - hovorí o súvislosti medzi krásou a nebezpečenstvom. A tiež o svojom problematickom vzťahu k vlasti.
So zasneným popovým albumom Moon Safari sa Air stala za noc obľúbenou európskou kapelou. Ako ste si s tým poradili?
„Vo Francúzsku nemáme veľký úspech. Všade inde počúvame, že Moon Safari všetci poznajú, ale rozhodne nie v Paríži! Tam nás v žiadnom bistre ani v bare nepúšťajú."
Prečo je to tak?
„Francúzska tlač nám nedôverovala, pretože sme mali úspech v zahraničí. Boli sme tí, čo šlohli francúzsku kultúru a vyviezli ju do zahraničia. V Anglicku sme boli nádejné hviezdy. Francúzi to nemajú radi, potrebujú vždy vlastný príbeh."
Dnes vás už má francúzska tlač o niečo radšej?
„Po soundtracku The Virgin Suicides Sofie Coppolovej sa na všetko zabudlo. Francúzski novinári sú nároční, aj keď píšu o hroznej hudbe."
Francúzska hudba je hrozná?
„Vo Francúzsku sú takmer samé príšerné skupiny. Pravdupovediac, francúzska hudba je príšerná, strašná, proste hrôza. Vie to celý svet. Máme iné skvelé veci: víno a jedlo, módu, ale hudbu... to je trapas."
Nikdy sa vám nechcelo odísť z Francúzska?
„Nie, nie! Tu máme priateľov a rodiny, už len preto nie. Okrem toho Francúzi nikdy neodchádzajú z vlasti. Nikde inde Francúzov nestretnete, len vo Francúzsku. Ani v Amerike."
A Kanada?
„Quebec? To je výnimka, tam Francúzi odišli už veľmi dávno."
Nahrali ste soundtrack a minulý rok aj sprievodnú hudbu v City Reading spisovateľa Alessandra Barrica. Čím vás priťahuje podkresľovanie obrazov?
„Jednou z vecí, ktorá nás ovplyvnila, je francúzsky film."
Je francúzsky film lepší než hudba?
„Oveľa. Vo Francúzsku je však kopa veľmi dobrých skladateľov soundtrackov. Rock a pop je tu hrozný, ale vo filmovej hudbe je to iné."
Vaša hudba je až gýčovo príjemná, ale aj tak má ponuré prvky. Odkiaľ sa berú?
„To bude tým, že sme videli toľko filmov Johna Carpentera. Krása vždy znamená aj nebezpečenstvo. Keď máte rande s naozaj krásnou ženou, viete, že z toho určite vzniknú problémy. Keď sa vyberiete na výlet na more, je to nádherné, ale čo, keď príde búrka? Keď si chcete v čistom, mori zaplávať: nie je tam žralok?"
A čo ten gýč?
„Naše piesne sú veľmi romantické, sú o láske, nehe, o tom, aké je to milovať sa s dievčaťom. Sú ako malé tajomstvá, ktoré si netrúfame rozprávať priateľkám."
Ako by ste sa definovali? Ste rebelanti? Vizionári? Rojkovia?
„Byť umelcom znamená jednoducho byť slobodný. V zásade ide o toto: robiť len to, čo sa vám chce robiť. Na to sa nedá nastaviť, to je v nás. Nemali sme na výber."
Podľa čoho ste to zistili?
„Hral som na nástroji a šlo mi to celkom ľahko od ruky. Keď som mal päť a dali mi do ruky bubon, vedel som, ako sa na to hrá. Je to dar, a zároveň naliehavá potreba. Problém je len v tom, že sa človek potom len vtedy cíti dobre, keď hrá. To nie je vtip! Samozrejme, že je to krásne, aj keď sa milujem s priateľkou, alebo keď sa hrám s deťmi, ale len keď hrám na klavíri, je mi naozaj dobre."
To znie takmer ako droga!
„Áno, asi tak. Predstavte si, že ste na dovolenke v Číne a po troch týždňoch narazíte na krajana. Konečne máte s kým hovoriť. Tak to máme s hudbou. Keď hráme hudbu, sme doma."
